Zrazu nie je nič isté.
Aliancia, ktorá je postavená na spoločných hodnotách, sa rozdelila. Nevie sa dohodnúť ani na základnej veci: pomôcť jednému z členov spoločenstva. Francúzi, Nemci a Belgičania vymenili jedného z klubu za svoju vidinu svetového mieru.
NATO chce pomôcť a chrániť Turecko, ktoré je ochotné poskytnúť Američanom a ich partnerom logistickú podporu pre vojenskú akciu v Iraku. Turecko nechce ísť priamo do vojny, chce sa však zachovať voči USA ako spojenec. A to aj napriek tomu, že ako jediná moslimská krajina v aliancii riskuje zlosť svojich islamských susedov.
Paríž, Berlín a Brusel sa postavili proti. Dlhšie bublajúci spor medzi Amerikou a „starou Európou“ tak ohrozil základy fungovania západného sveta. Slovná hračka, ktorú doteraz využívali odporcovia aliancie (Načo NATO?) zrazu dostáva skutočný význam.
Spor o pomoc Turecku sa vôbec nemusí skončiť rozvodom. Turci a ďalší pätnásti členovia aliancie včera vyvinuli na „jediných spravodlivých“ - Nemecko, Francúzsko a Belgicko - výrazný tlak. Všetko sa nakoniec môže skončiť happyendom, i keď to bude stáť kopec nervov a hlavne drahocenný čas.
Môže to dopadnúť aj inak. Turecko naznačilo, že ak sa aliancia nedokáže zhodnúť ako celok, osloví jednotlivých spojencov. Američania, Holanďania a v podstate všetci okrem spomínaných troch, asi pomôžu.
Bez ohľadu na to, ako to dopadne, sa už teraz dá pýtať: Aký význam má ešte NATO? Do akého NATO to vlastne vstupujeme? A môžeme zájsť aj ďalej: Bude v čase nášho vstupu ešte vôbec nejaké NATO? Aliancia je totiž skutočne spoločenstvom hodnôt. Ak sa vytratí dôvera medzi spojencami, vytratí sa aj zmysel celej organizácie.
Brzdy vnútri aliancie sú jediným dôvodom, prečo by sa Slovensko malo zamýšľať, či treba vstupovať do NATO. Argumenty aktivistických skupín za referendum a ďalších sú biedne. To, čo však robia samotní spojenci, to je silná káva.
