Bezpečnostná rada v akcii. FOTO- ČTK
Francúzsky prezident Jacques Chirac sa rozohnil a povedal silné nie vojne v Iraku. Je ochotný riskovať aj rozpad euroatlantického spoločenstva. V Iraku majú Francúzi politické aj ekonomické záujmy a páči sa im byť na čele protivojnových síl. Navyše, chvália ich za to vlastní občania.
Svoj protivojnový postoj tvrdošijne hlása aj Moskva. Prezident Vladimir Putin tak lavíruje na hrane čerstvo vybudovaného americko-ruského spojenectva. Rozohráva hru na všetky strany: zachraňuje miliardový iracký dlh voči Rusku, berie Američanmi ponúkané obchodné výhody, vyjednáva o povojnovom rozdelení irackých ropných ložísk a posiela svojich ľudí s posolstvami priateľstva do Bagdadu.
Časté používanie práva veta malo svoje opodstatnenie počas studenej vojny, keď boli názory skutočne nezmieriteľné, lebo vychádzali z protikladných pohľadov na svet. Právo veta vtedy slúžilo ako záchranný pás, bránilo konfrontáciám a odvracalo vojny.
Teraz je svet iný a mnohí sa pýtajú, načo je právo veta, či dokonca spochybňujú samotné zloženie Bezpečnostnej rady OSN.
Ak by právo veta zrušili, mali by sme zrejme viac rezolúcií, a tým viac pák na to, ako naložiť s tými, ktorí sa nesprávajú slušne a ohrozujú svet a svojich občanov. Mali by sme zrejme viac diskusií a museli by sme sa viac snažiť o kompromis.
Zrušenie práva veta by asi pridalo robotu diplomatom, každopádne by však vyčistilo vzduch. Nikto zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN by však za zrušenie práva veta nehlasoval.
(mik, zo)
Právo veta v Bezpečnostnej rade OSN
Hoci slovo veto sa v Charte OSN nevyskytuje, používa sa pomerne často. Na schválenie rezolúcie v Bezpečnostnej rade je potrebný súhlas deviatich z pätnástich členov a zároveň žiadne veto zo strany stálych členov (USA, Veľká Británia, Čína, Francúzsko, Rusko). Najčastejšie veto používali Spojené štáty americké a Sovietsky zväz, neskôr Rusko.
Sovietsky zväz / Rusko:
Právo veta použilo 120-krát, hlavne počas ministrovania Andreja Gromyka, ktorý dostal prezývku Mr. Net. Počas prvých desiatich rokov existencie OSN použilo veto 79-krát. Potom už menej a menej často. Od rozpadu Sovietskeho zväzu Rusko vetovalo len dvakrát - raz kvôli Srbom, raz kvôli financovaniu vojakov OSN na Cypre.
Spojené štáty americké:
Sedem z najnovších uplatnení práv veta pochádza od nich. Šesť z nich sa týkalo kritiky Izraela. Po prvýkrát právo veta Washington použil v roku 1970 spolu s Britmi a týkalo sa Zimbabwe. Najčastejšie vetoval rezolúcie o Izraeli, Južnej Afrike, Namíbii, Nikaragui a Vietname. Právo veta využili Američania spolu 76-krát.
Veľká Británia:
Vetovala 32-krát. Najčastejšie spolu s Američanmi. Naposledy to bolo v roku 1989 kvôli Paname. Mala aj tzv. sólo vetá, ktoré využila na blokovanie rezolúcií o vtedajšej Rodézii, dnešnom Zimbabwe.
Francúzsko:
Zablokovalo Bezpečnostnú radu 18-krát. Často to robilo koordinovane s Američanmi a Britmi. Raz, v roku 1946 so Sovietmi, keď spolu zablokovali rezolúciu o španielskej občianskej vojne.
Čína:
Veto použila len 5-krát v prípade Taiwanu, Mongolska, ale aj bývalej Juhoslávie. (bbc)
Putin si drží svoje karty pri tele
„Ak sa o návrhu rezolúcie, tak ako bol podaný a ktorý obsahuje nesplniteľné požiadavky, bude hlasovať, my budeme proti,“ šalamúnsky vyhlásil ruský šéf diplomacie Ivanov. Uspokojil tak tých, čo túžia vidieť Rusko ako protiváhu Ameriky, ale nechal dostatočný priestor na zmenu kurzu.
Vladimir Putin už týždne lavíruje medzi snahou o udržanie si vzťahov so Spojenými štátmi a ekonomickými záujmami Ruska v Iraku. Svoje karty si však drží pri tele. Nepridal sa celkom ani na jednu stranu a snaží sa zo situácie vyťažiť: Američania mu za prikývnutie rezolúcie sľubujú zrušenie obchodných obmedzení, protivojnovou propagandou si zase zaisťuje 7 miliárd dolárov, ktoré dlhuje Rusku Irak. Ak však Moskva odmietne Washington podporiť, Američanom na oplátku ani nenapadne zaoberať sa záujmami Ruska v povojnovom Iraku. Veto by prinieslo Rusom finančný trest.
Ruskí politici si voči Spojeným štátom zachovávajú priateľský tón: „Hádka so Spojenými štátmi by podkopala Putinovu vierohodnosť, do priateľstva s Američanmi už investoval príliš mnoho,“ povedal pre denník The Moscow Times analytik Jevgenij Volk. Mnohí pritom už videli zaradenie dvoch čečenských ozbrojených skupín na americkú čiernu listinu teroristov ako zabezpečovanie si ruského súhlasu pre vojnu vedenú USA v Iraku.
Ale Kremeľ sa snaží držať pod kontrolou aj svoje vzťahy s Irakom. Predseda ruskej Dumy Gennadij Selezňov sa v pondelok stretol v Bagdade so Saddámom Hussajnom, aby mu potvrdil protivojnový postoj Kremľu a žiadal ho o úplnú spoluprácu s inšpektormi OSN.
Putin sa tak na svetovom diplomatickom ihrisku ocitol v pozícii hráča medzi dvoma tábormi. Je to pozícia, ktorá mu po vojne v porovnaní s vyhrotenými postojmi Spojených štátov či Francúzska môže priniesť reputáciu medzinárodne orientovaného politika, píše denník The Moscow Times.
Popri hlučnej politickej hre vyhlásení Rusi rozohrávajú, rovnako ako ostatní nenápadnú partiu o ropu.
