BRUSEL - Kríza v NATO pokračuje. Aliancia sa stále nevie dohodnúť na vojenskej podpore Turecku v prípade vojny proti Iraku. Aj včerajšia doobedňajšia schôdzka veľvyslancov členských krajín NATO dopadla bezvýsledne. Generálny tajomník aliancie George Robertson sa snaží krízu ukončiť: predložil nové kompromisné návrhy.
NATO tak dostalo nový impulz, patová situácia by sa mohla skončiť, no v Bruseli to takmer nikto nepredpokladá. Z reakcií Francúzska, Nemecka a Belgicka, ktoré pomoc Turecku bojkotujú, vyplynulo, že chcú čakať minimálne do zajtra. Vtedy sa pred Bezpečnostnú radu OSN postavia inšpektori OSN s konečnou správou.
Paríž, Berlín a Brusel ráno znovu odmietli súhlasiť s pokynom vojenským orgánom aliancie, aby začali prípravu preventívnych obranných opatrení pre Turecko, ktoré sa cíti ohrozené prípadným útokom Iraku.
Ide o poskytnutie obranných raketových systémov Patriot, radarových lietadiel AWACS, systémov včasnej výstrahy a vyslanie protichemických a protibiologických jednotiek.
Robertsonov kompromisný návrh spočíva v tom, že z pôvodného zoznamu vyradil opatrenia na ochranu amerických síl v Európe a vystriedanie amerických jednotiek na Balkáne, aby sa mohli presunúť do Iraku. Na stole zostali už len výlučne opatrenia zamerané na obranu Turecka.
Podľa nemenovaného diplomata členskej krajiny spomínaný návrh posilní argumentácia, že nejde o nič viac než o zaistenie obrany jedného zo spojencov, čo je základná povinnosť členských krajín, a oslabí sa väzba na prípadnú irackú vojnu.
Na druhej strane sa nič nemení na podstate požiadavky, ktorej „vojnovú logiku“ Francúzi, Nemci a Belgičania odmietajú.
Francúzske ministerstvo zahraničia včera oznámilo, že pozície Paríža sa nemenia. Belgické ministerstvo dalo na vedomie, že ho Robertsonove návrhy veľmi zaujali. Vo vyhlásení však zároveň podotklo, že minister zahraničia Louis Michel považuje za významný medzník piatkové odovzdanie správy inšpektorov OSN Bezpečnostnej rade.
V tejto situácii sa javí ako veľmi riskantný podnik pondelňajší summit Európskej únie zvolaný do Bruselu predsedajúcim Gréckom. Otázka miery podpory americkému zámeru napadnúť Irak hlboko rozdeľuje členské štáty EÚ. Po tom, čo sa rozdelilo NATO, by mohol podobný rozkol poznamenať EÚ a na dlho zdiskreditovať jej „spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku“.
Na druhej strane považujú členské krajiny únie za svoju povinnosť pokúsiť sa nájsť spoločnú reč a spomínanú politiku zachrániť. „Bez spoločného prístupu zmiznú všetky členské štáty zo svetovej scény,“ varoval včera v Európskom parlamente predseda Európskej komisie Romano Prodi. Upozornil, že s USA môže účinne spolupracovať iba Európa hovoriaca jedným hlasom a iba dobrá spolupráca medzi Európou a USA je zárukou svetového mieru a stability.
(čtk, kos)
