Vojna v Iraku rozdelila svet. Najviac sa to dotklo Ameriky a Európy. Tradiční spojenci sa zrazu nevedia dohodnúť. Americký minister obrany Donald Rumsfeld pred týždňom povedal, že Európa nie je len Berlín a Paríž. Rumsfeld o nich hovoril ako o starej Európe. Ďalej na východ je vraj Európa nová, ktorá stojí na strane Ameriky.
Je to skutočne tak? Ak je kritériom delenia Európy vzťah k Amerike a Iraku, potom jednoznačne áno. Kým Nemci a Francúzi sú ochotní urobiť všetko pre zastavenie Ameriky, stredo– a východoeurópske krajiny už Washingtonu sľúbili nejakú formu pomoci.
Viac ako o skutočný postoj k Iraku ide o postoj k Amerike. Väčšina spojencov nakoniec nejako americkú akciu podporí, stará Európa si však nenechá ujsť príležitosť Amerike pripomenúť, že tu nie je sama.
Na oficiálnych pozíciách voči Iraku rozdiely v Európe zatiaľ až tak nevidno. Takmer všetky európske krajiny žiadajú ešte viac času pre inšpektorov. Rozdiel je v tom, že Berlín a Paríž to hovoria vášnivo, kým Briti pokojne. Tí nakoniec podľa dobre informovaných zdrojov presvedčili aj Ameriku.
Rozdiely badať pri Bezpečnostnej rade OSN. Väčšia časť Európy trvá na novej rezolúcii, ktorá by oprávňovala začiatok vojny. Tu sú predstavitelia starej Európy – Nemci a Francúzi, ale aj mnohí zástupcovia takzvanej novej Európy. Jediní z tejto partie, ktorí rezolúciu k svojej účasti vo vojne zatiaľ nepotrebujú, sú Poliaci.
Slováci a mnohí ďalší sa ešte len rozhodujú. Maďari do Iraku nikoho poslať nechcú, už teraz sa však do akcie zapojili najviac: na ich území Američania školia irackých exilantov.
Postoj k rezolúciám neznamená, že tak bude vyzerať aj postoj k samotnej vojne. Podľa doterajšej politiky sa dá predpokladať, ako budú jednotlivé krajiny reagovať v momente, keď sa vojna začne. Až tam sa bude môcť ukázať, kto kde stojí.
S Amerikou bude Británia, Taliansko, Španielsko, pravdepodobne Holandsko a napriek silnému odporu ľudí pravdepodobne aj Turecko. Úplne vylúčená nie je ani podpora Francúzov, tí teraz síce stoja na čele protiamerického ťaženia, ale nechávajú si stále otvorené zadné dvierka. Po mesiaci ďalších inšpekcií môže byť všetko inak. Ak sa bude blížiť zásah, je možné, že tam nakoniec predsa len pôjdu. Analytici upozorňujú, že Francúzi nebudú chcieť riskovať, že by stratili vplyv v povojnovom Iraku.
V starej Európe tak nakoniec môže zostať takmer osamotené Nemecko. Potom sa však nebude dať hovoriť o starej a novej Európe. Vtedy to bude už len Nemecko a zopár ďalších.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
