Česko – Potrebu splniť záväzky proti spojencom pripomínal hlavne premiér Vladimír Špidla. Inak sa však s ohľadom na verejnú mienku i na postoje vo vlastnej strane vyhýba jednoznačnému stanovisku. Odmietol napríklad podpísať list európskych premiérov na podporu USA, zastúpil ho bývalý prezident Václav Havel.
Oveľa jasnejší postoj má minister obrany Jaroslav Tvrdík, ktorý pripomína mníchovskú zradu z roku 1938. „Medzinárodné spoločenstvo by malo na Irak vyvinúť potrebný tlak, nakoniec hoci aj vojenský, aby sa neopakovali udalosti druhej svetovej vojny,“ vyhlásil.
Maďarsko – Je jedinou krajinou Visegrádskej štvorky, kde boli sobotňajšie demonštrácie proti vojne v Iraku naozaj masové. Organizátori demonštrácií nazvali maďarskú politiku podporujúcu USA vazalskou.
Podobne uvažuje aj opozícia. Bývalý premiér Viktor Orbán a šéf opozičného Fideszu vyčíta vláde, že nepočkala s poskytnutím vzdušného priestoru a ciest USA do vyjasnenia postoja medzinárodného spoločenstva.
„Maďarsko aj naďalej uprednostňuje mierové riešenie irackej otázky na základe rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN,“ odmieta kritiku Medgyessy. Podľa ministra zahraničia Lászlóa Kovácsa by bolo najhorším riešením nečinne sa prizerať, ako Irak ohrozuje svoje okolie.
Poľsko – Chce byť vnímané ako jeden z najspoľahlivejších spojencov USA v Európe. Predseda vlády Leszek Miller bol jedným zo signatárov Listu ôsmich. „Myslíme si, že potrebujeme NATO aj Európsku úniu. Vždy budeme brániť oba tieto piliere,“ tvrdí prezident Alexander Kwaśniewski.
Poľsko však v praxi podporuje americké riešenie irackého problému. Poľskí predstavitelia to najčastejšie odôvodňujú reálnou hrozbou teroristického útoku, hoci aj s pomocou zbraní hromadného ničenia. „Ešte pred pár rokmi by som v túto možnosť neveril, po Bali a Dubrovke to už nemôžem vylúčiť,“ povedal pred časom Kwaśniewski.
Svojím postojom poľská vláda naráža na protivojnové zmýšľanie väčšiny spoločnosti, ktorá sa navyše opiera o názor najväčšej poľskej autority, papeža Jána Pavla II.
Autor: TOMASZ GRABIŃSKIPETER MORVAY
