Ruský prezident Vladimir Putin 27. januára v Kremli. Putin v ten deň povedal, že zbrojným inšpektorom OSN treba umožniť pokračovať v práci v Iraku.
Irak Rusku dlhuje 8 miliárd dolárov a zároveň je takmer jediným partnerom Ruska v oblasti Perzského zálivu, respektíve v arabskom svete. Preto sa od roku 1991 Rusko usiluje o zmiernenie či zrušenie sankcií proti Iraku a smeruje tam rozsiahle investície.
Len v roku 1997 ruské konzorcium, v ktorom má dominantné postavenie ropný koncern Lukoil, získalo v Iraku kontrakt v hodnote 3,8 mld dolárov na ťažbu ropy v nálezisku Západná Kurna. Od nástupu Vladimira Putina sa podieľalo na programe Ropa za potraviny, ktorý umožnil legálny export časti irackej ropy pod kontrolou OSN, až 40 percentami, kým za jeho predchodcu iba 14 percentami. V auguste 2002 bol medzi Ruskom a Irakom podpísaný nový program hospodárskej spolupráce na desať rokov, celková hodnota kontraktov v rámci tohto programu dosahuje 40 mld dolárov.
Preto by pre Rusko bolo ideálnym riešením, keby sa podarilo vojnu odvrátiť a dosiahnuť zrušenie medzinárodných sankcií, ktoré by umožnili opatrný návrat Iraku do svetovej ekonomiky. Budúca hlava štátu je pre Rusko druhoradou otázkou. Moskva sa obáva, že pád režimu Saddáma Husajna by viedol k rapídnemu poklesu cien ropy na svetových trhoch, od ktorej exportu je závislá.
Na druhej strane Rusko netrvá na zachovaní súčasného režimu v Iraku. Požaduje istotu, že súčasná i budúca iracká vláda bude rešpektovať jeho ekonomické záujmy.
Po prijatí novembrovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o odzbrojení Iraku totiž Bagdad v polovici decembra minulého roku vypovedal kontrakt s ruským Lukoilom. Až keď Rusko potvrdilo, že sa k prípadnej vojenskej akcii proti Iraku nepripojí, Lukoil 17. januára opäť získal kontrakt na ťažbu ropy v Iraku výmenou za ruskú deklaráciu, že je možné vyhnúť sa vojenskému riešeniu konfliktu v Iraku. Rusko zároveň podporuje likvidáciu zbraní hromadného ničenia, ak v Iraku existujú, v duchu rezolúcie Bezpečnostnej rady.
Moskva sa súčasne usiluje obrátiť pozornosť USA na počínanie Severnej Kórey, ktorého sa obáva omnoho viac ako Iraku. Podpredseda Štátnej dumy Vladimir Lukin, bývalý veľvyslanec vo Washingtone a spolutvorca Jeľcinovej i Putinovej zahraničnej politiky, pritom v rozhovore pre poľský týždenník Wprost uprednostnil zvrhnutie Husajna palácovým prevratom. Podľa neho by vojna mohla viesť k „palestinizácii“ regiónu.
Rusko chce zo súčasnej krízy vyťažiť čo najviac. Usiluje sa o získanie pozície kľúčového partnera USA pri riešení medzinárodných kríz či prinajmenšom o potvrdenie postavenia, ktoré získalo po vojne v Afganistane. Možnosť štátneho prevratu v Iraku zdôrazňuje preto, lebo má na predstaviteľov irackých mocenských špičiek, ktoré by mohli Husajna odstrániť, vybudované najlepšie kontakty. Zároveň ruskí predstavitelia poukazujú na súčasnú situáciu v NATO, kde sa USA nemôžu spoliehať na bezvýhradnú podporu svojich spojencov. Podľa Lukina je bojová hodnota Ruska vyššia ako hodnota celého paktu.
Rusko ponúka Američanom aj pomoc pri riešení kórejskej krízy formou svojej spoluúčasti na stavbe tamojších jadrových elektrární. Nenápadne tak dáva najavo, že maximálnym cieľom ruskej politiky je obnoviť bipolárne usporiadanie sveta.
Aj keby však USA vzali do úvahy garantovanie ruských ekonomických záujmov v Iraku, či siahli k iným ústupkom v prospech Moskvy, Putin si vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby nebude môcť dovoliť stratiť tvár v očiach verejnosti a bezvýhradne podporiť vojenský zásah v Zálive.
Hoci väčšina obyvateľstva sa k prípadnému konfliktu stavia ľahostajne, takmer štvrtina sa vyslovuje za priamu podporu Iraku. Vojnu proti Husajnovi považuje za súčasť boja proti medzinárodnému terorizmu iba 17 percent respondentov. Viac než tri štvrtiny Rusov sa nazdávajú, že USA ide o potvrdenie svojho dominantného postavenia vo svete, respektíve o získanie kontroly nad irackou ropou. Verbálnu podporu vojny Moskve nedovoľujú ani jej záujmy vo vzťahu k súčasným a potenciálnym arabským partnerom.
Autor: JURAJ MARUŠIAK(Autor je politológom)
