Powell ich presvedčiť ani nemohol. Zdá sa, že veľkej časti sveta totiž nejde o dôkazy. Problém je v dôvere. Američanom jednoducho neveria, vojnu považujú za zbytočnú a Irak za hrozbu, ktorá nie je taká horúca.

Lámať skalopevne presvedčených odporcov nie je maličkosť. Powell ich možno nepresvedčil, iste ale mnohých nalomil. Nepredložil dôkaz, ktorý by na mieste usvedčil Saddáma Husajna z príprav na vojnu. Žiadny odpočutý telefonát ani satelitný záber neukázal rakety namierené na Ameriku alebo Izrael. Powell jednoznačne ukázal, že Irak klame. O tom už teraz nemôže nikto pochybovať. Je tiež jasné, že inšpektori to nezmenia. Powell totiž ukázal, že Saddám pred nimi systematicky niečo ukrýva. Američanom sa to niečo síce nepodarilo nafilmovať, ale je jasné, že Saddám nepresúva z miesta na miesto vrecia piesku.

Tí, čo boli rozhodnutí, že Američania Iraku nič nedokážu, si to myslia aj naďalej. Zrazu si ale nemôžu byť istí tak ako dosiaľ. Ukazuje to aj posun v ich argumentácii. Doteraz hovorili, že Washington nemá žiadne dôkazy, teraz tvrdia, že si ich vymyslel - alebo, že nie sú dostatočné.

Nedá sa nesúhlasiť s predstaviteľmi Francúzska, Ruska, Číny či Nemecka, že vojna by mala byť posledným riešením. Myslia si ale aj teraz, že Amerika sa ženie do konfliktu bez rozmyslu? Kedy príde ten správny čas na posledné riešenie?

Proti sebe stoja dve predstavy o svete: Američania, Briti a s menšou rozhodnosťou aj viacerí Východoeurópania si myslia, že Irak by mal byť odzbrojený, a to ešte pred tým, než vypáli raketu alebo pošle zásielku antraxu. Ostatní si myslia, že treba ešte čakať. To je však obrovské riziko pre milióny ľudí, ktorí sú Saddámovým raketám na dostrel.

Zásah v Iraku nie je o holubiciach a jastraboch. Odzbrojenie Iraku nie je o niekoho záľube vo vojne a mierumilovnosti iných. Odzbrojenie Iraku nie je výmysel. Minimálne od stredy má svet k dispozícii viac dôkazov, že je to nutnosť.