BRATISLAVA – Prípadná vojna v Iraku zrejme negatívne ovplyvní podporu Slovákov na vstup svojej krajiny do NATO, odhadujú politickí analytici.
Podľa Iva Samsona zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku by mohol byť tento pokles dokonca dramatický, Grigorij Mesežnikov si však myslí, že vplyv konfliktu by nemal byť taký výrazný, ako v roku 1999 počas kosovskej krízy.
„Je evidentné, že sa podpora aliancii zníži, pretože existujú snahy spájať vojnu v Iraku s NATO, aj keď sú to dve rozdielne veci. To je vojna USA a spojencov vrátane krajín mimo NATO proti Iraku a svetovému terorizmu,“ povedal Samson. Ak by sa vojenská akcia predlžovala a nepokračovala by podľa predstáv amerického velenia, „odrazí sa to v tom, že podpora vstupu do NATO veľmi rapídne poklesne“.
Samson dokonca nevylučuje, že by pokles podpory aliancie mohol byť taký dramatický ako v čase kosovskej krízy, keď sa znížila až na 30 percent, avšak z iných dôvodov. „Vojna v Kosove znížila popularitu NATO, pretože sa útočilo na slovanských bratov, …ale toto bude vojna proti niekomu, kto disponuje istou sieťou celosvetovej solidarity a ako blok tiež veľkými zdrojmi nerastných surovín. A z týchto vecí má aj laická verejnosť trochu strach.“
„Istý vplyv na postoj (k NATO) vojna môže mať, ale závisí to od priebehu operácie, teda či bude rýchla a s efektívnym výsledkom a či bude mať širšie medzinárodné krytie,“ usudzuje prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Z doterajších skúseností totiž vyplýva, že slovenská verejnosť sa skôr prikláňa k neozbrojenému riešeniu konfliktov.
Pokiaľ sa podľa politológa táto operácia bude spájať s NATO, nedá sa vylúčiť, že dôjde k poklesu podpory vstupu do aliancie. Mesežnikov predpokladá, že slovenská vláda podporí útok a nevylúčil ani prípadné vyslanie špecializovaných síl a expertov do Iraku, zrejme až po ukončení samotného útoku.
Obaja analytici však neočakávajú, že by mohla vojna v Iraku vniesť rozpory do pravicového vládneho tábora, ktorý si zachováva jasnú proatlantickú orientáciu. (čtk)
