WASHINGTON – Zmiešané signály politikov robia z vojny v Iraku veľkú hádanku. Na jednej strane všetci vrátane amerického prezidenta Georgea Busha hovoria o tom, že si vojnu neželajú a že nie je na programe dňa. Na druhej strane do oblasti Perzského zálivu denne posielajú tisíce nových vojakov.
Zmätok, ktorý z toho vyplýva, môže mať korene v náladách medzi ľuďmi. S vojnou nesúhlasia ani obyvatelia krajín, ktoré stoja najbližšie pri Amerike. Aj v USA má zásah len tesnú podporu. Inde vrátane Británie sú ľudia väčšinou proti. Možno aj preto lídri váhajú. Britský premiér Tony Blair včera zopakoval, že je presvedčený, že v momente, keď sa dokáže, že Husajn porušil rezolúciu OSN, ľudia zásah podporia. Podľa Gallupovho inštitútu považuje situáciu za zrelú pre vojenský zásah len polovica Američanov. Ak k nemu však dôjde, sú presvedčení, že nad Irakom zvíťazia. Myslí si to až osem z desiatich Američanov. Výsledky prieskumu sa výrazne podobajú tým spred dvanástich rokov, keď sa začínala vojna v Perzskom zálive.
Jasnú podporu má zásah proti diktátorskému režimu irackého prezidenta len v Izraeli. Až 60 percent Izraelčanov útok podporuje.
Najväčší odpor je v Turecku, kde je proti 87 % ľudí, a Nemecku (81 %). Do vojny sa nehrnú ani Francúzi (proti je 77 %) a Saddáma nepovažuje za dostatočne veľkú hrozbu ani väčšina Britov (58 %). (čtk, kos)
