„Ak neschváli Bezpečnostná rada OSN vojnu proti Iraku a obnovu tejto krajiny, nebudem podporovať porušovanie medzinárodného práva, ktoré otrasie Spojenými národmi. Vystúpim z vlády,“ povedala v nedeľu večer britská ministerka pre medzinárodný rozvoj Clare Shortová.
„Predseda vlády čelí najväčším politickým problémom odkedy je premiérom,“ povedal pre BBC poslanec a bývalý člen vlády Jack Cunningham.“
Ak by sa Blair pustil do vojny proti Husajnovi bez ďalšej rezolúcie OSN o Iraku, postaví sa proti nemu asi 150 labouristických poslancov. Ambiciózneho Blaira, ktorý je prostredníkom medzi Spojenými štátmi a Európou, táto vzbura oslabuje vo svete aj doma.
Ako sa Blair dostal do tejto prekérnej situácie? Výrazne ľavicová strana, akou boli labouristi ešte začiatkom deväťdesiatych rokov, sa pod vedením Tonyho Blaira posunula do stredu. Pred necelými desiatimi rokmi sa Shortová považovala za umiernenú ľavičiarku, ktorá neváha kritizovať Blairovu politiku „new labour“. Názory v priebehu rokov zásadne nezmenila, dnes však v strane pôsobí dojmom, že stojí úplne naľavo.
Zmenili sa labouristi, ale aj britská a svetová politika. Blair nadviazal až prekvapujúco dobré vzťahy s americkým republikánom Georgeom Bushom, čo sa mnohým tradičným labouristom nepáči. Pevné spojenectvo s týmto mužom v čase irackej krízy je teraz pre Blaira už vyslovene nebezpečné. Presvedčil sa o tom, keď sa nedávno 122 labouristických poslancov vyslovilo proti vojne v Iraku.
Zrážka medzi „starými“ a „novými“ labouristami je zjavná a vedie sa o Irak. „Starým“ nevonia, že americká zahraničná politika má silnú podporu Británie. Blair zdôrazňuje, že zásah v Iraku je predovšetkým morálnou povinnosťou, keď treba zakročiť proti diktátorovi ohrozujúcemu svet. Jeho argument má v strane rešpekt. Zároveň medzi labouristami existuje veľmi silná obava, že Bushovi v Iraku ide predovšetkým o americké ekonomické záujmy.
Blair vo svojej strane nie je milovaným politikom a nikdy to tak nebolo - milovali ho skôr voliči ako straníci. A práve v týchto dňoch mu tradicionalistické jadro strany dáva pocítiť, že ho nikdy nepovažovalo za člena rodiny. Bol pre nich predovšetkým skvelým volebným ťahúňom, ktorý dokázal dvakrát za sebou suverénne vyhrať voľby.
Odpoveď na to, ako sa s touto rebéliou vyrovná, dá asi až vojna v Iraku - to ako prebehne a aká diplomacia jej bude predchádzať. Potom sa ukáže aj to, ako bude s rebelantmi vo svojej strane účtovať.
Shortová: Karty sú na stole
„Musela som už karty vyložiť na stôl,“ tvrdí Shortová. O svojich výhradách viackrát hovorila s Blairom aj Strawom. „Ľuďom, ako som ja, sa povie ‚áno, všetko toto berieme do úvahy‘?“ povedala. „A potom na druhý deň príde vyhlásenie - sme pripravení na vojnu.“ Úrad premiéra na Downing Street bol Shortovej reakciou prekvapený a uviedol, že Shortová sa pred premiérom Blairom doteraz v podobnom duchu nevyjadrila.
Rovnako ako ona sa pravdepodobne rozhodne aj niekoľko nižších vládnych úradníkov. Demisiou pre irackú krízu pohrozil už aj parlamentný tajomník ministerky pre životné prostredie Andrew Reed a britská tlač hovorí o najmenej piatich podobných rezignáciách. (mch, čtk)
