Singapur 18. marca (TASR) - Prejav amerického prezident Georgea W. Busha o irackej situácii, ktorý v noci nadnes odvysielali televízne stanice po celom svete, vyvolal odmietavé reakcie vo väčšine krajín. Bush v prejave vyzval irackého prezidenta Saddáma Husajna a jeho synov, aby do 48 hodín opustili Irak, inak hrozí krajine vojna.
Zatiaľ čo na stranu Washingtonu sa postavili jeho verní spojenci Austrália, Japonsko a Izrael, Francúzsko rázne odmietlo Bushovo ultimátum a označilo ho za "jednostranné rozhodnutie" v protiklade s vôľou Bezpečnostnej rady OSN i medzinárodného spoločenstva. Paríž vyjadril presvedčenie, že svet je proti USA.
Nemecký kancelár Gerhard Schöder sa domnieva, že na vojnu neexistuje žiadne oprávnenie, a nevidí dôvod, prečo by sa mali zastaviť zbrojné inšpekcie v Iraku. "Mojou otázkou je: Oprávňuje stupeň ohrozenia prameniaci z irackého diktátora vojnu, ktorá spôsobí istú smrť tisícom nevinných mužov, žien a detí? Moja odpoveď je nie," uviedol Schröder v prejave, ktorý odvysielala nemecká televízia.
Nesúhlas s vojnou v Iraku vyjadrila aj Kanada a Mexiko - člen BR OSN. Moslimské krajiny juhovýchodnej Ázie Indonézia a Malajzia výzvu USA jednoznačne odmietli a varovali, že vojna je proti vôli OSN a rozzúri moslimov na celom svete. Rovnako Liga arabských štátov (LAŠ) odmietla Bushove ultimátum a obvinila Washington, že "postupuje v rozpore s medzinárodným právom". Čína vyzvala na mierové riešenie krízy a vyjadrila nádej, že ešte stále možno vojne zabrániť.
Kancelária francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca na Bushov prejav reagovala oficiálnym vyhlásením, v ktorom zdôraznila, že Bezpečnostná rada OSN je proti americkému ultimátu. Do Washingtonu odkázala, že "ignorovanie názoru svetového spoločenstva, zníženie legitímnosti OSN a uprednostňovanie sily pred spravodlivosťou nesie so sebou ťažkú zodpovednosť".
Čína v reakcii na Bushov prejav vyzvala na mier. Podľa nového čínskeho premiéra Wen Ťia-paa je "iracká situácia ako šíp v tetive pripravenej na boj". Kým však existuje aspoň záblesk nádeje, Peking sa "nevzdá politického a mierového riešenia. Wen zdôraznil, že je potrebné vynaložiť všetko úsilie na odvrátenie vojny.
Čína i Francúzsko sú stálymi členmi BR OSN a opakovane vyzývali na nevojenské riešenie irackej krízy.
Podporu Spojeným štátom vyjadril japonský premiér Džuničiro Koizumi, hoci týmto postojom riskuje stratu popularity i ťažký politický debakel. Koizumi je presvedčený, že Bush vyvinul maximálne úsilie prinútiť Irak k medzinárodnej spolupráci a v dôsledku vývoja situácie "urobil nevyhnutné rozhodnutie". Irackej politike USA teda povedal áno.
Japonská pacifistická ústava, prijatá po drvivej porážke Japonska v druhej svetovej vojne, nedovoľuje japonskej armáde zúčastňovať sa na vojenských konfliktoch v zámorí.
Súhlas s Bushom vyjadril aj jeho pevný spojenec, austrálsky premiér John Howard, ktorý už pred časom vyslal do Perzského zálivu 2000 vojakov. Po Bushovom prejave potvrdil, že austrálski vojaci sa v prípade vojny zúčastnia bojových akcií a budú bojovať po boku USA.
Canberra dnes zároveň dala päťdňové ultimátum všetkým pracovníkom irackého veľvyslanectva, aby opustili krajinu. Austrália zároveň zastavila vývoz pšenice do Iraku. Proti Howardovmu postoju je prevažná väčšina Austrálčanov. Tí na protest proti militaristickému postoju svojej vlády pomaľovali budovu opery v Sydney obrovskými červenými písmenami "No war" (Nie vojne).
Na stranu USA sa pridal aj jeho dlhoročný spojenec Izrael. Poradca izraelského premiéra Ariela Šarona Dore Gold po Bushovom prejave vyhlásil, že Izrael je spojencom USA a podporuje Spojené štáty.
Indonézia, najľudnatejšia moslimská krajina na svete, vyjadrila nesúhlas a ľútosť nad ultimátom, ktoré dal Bush Saddámovi Husajnovi. Ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že diplomatické úsilie by malo nielen pokračovať, ale sa zintenzívniť.
Kanada sa vyjadrila k vojenskej účasti na prípadnom útoku USA na Irak a zdôraznila, že kanadská armáda nebude súčasťou žiadnej operácie amerických vojsk v Iraku. Minister zahraničných vecí Bill Graham uviedol, že krátko pred Bushovým prejavom mal "veľmi úprimný a otvorený rozhovor" s americkým šéfom diplomacie Colinom Powellom o ultimáte pre Saddáma Husajna.
"Nezúčastníme sa, pretože si nemyslíme, že je to v záujme Kanady či medzinárodného systému," podčiarkol Graham.
Thajský premiér Thaksin Shinawatra vyjadril názor, že rýchla vojna v Iraku by mohla mať pozitívny účinok. Zdôraznil však, že konflikt nemá náboženský charakter.
Premiér moslimskej Malajzie Mahathir Mohamad varoval, že americká invázia do Iraku bez podpory OSN by mohla byť "katastrofou pre svet", pretože z OSN by mohla urobiť neužitočný orgán. Zároveň pripomenul, že ľudia v moslimských krajinách sú "veľmi nahnevaní". Len v samotnej Malajzii, ktorá má 24 miliónov obyvateľov, je 55 percent moslimov.
"Jediné, čo ich dnes zaujíma, je pomsta, pretože vy zabíjate môj ľud a my zabijeme váš ľud a to destabilizuje svet," uviedol Mahathir a zdôraznil, že "vojna proti Iraku nikomu nepomôže."
Rovnaký názor vyjadrili aj Filipíny. Ministerstvo zahraničných vecí po Bushovom prejave varovalo, že vojna v Iraku zvýši riziko útokov islamistických povstalcov v juhovýchodnej Ázii.
Vlna kritiky sa spustila na Busha aj v jeho vlasti. Líder demokratov v americkom Senáte Tom Daschle obvinil Bushovu administratívu, že zlyhanie jej diplomatického úsilia uvrhlo krajinu do vojenského konfliktu a spôsobilo celkom nepotrebnú vojnu.
"Som smutný, veľmi smutný, že tento prezident tak úboho zlyhal v diplomacii, že nám teraz hrozí vojna," vyhlásil Daschle v prejave pred Americkou federáciou štátnych, okresných a komunálnych zamestnancov. "Som smutný, že sa musíme vzdať jedného života, pretože tento prezident nedokázal vyvinúť ten druh diplomatického úsilia, ktorý bol pre našu krajinu tak kritický."
Smútok vyjadril aj iracký veľvyslanec pri OSN Muhammad Al-Dúrí, ktorý na Bushov prejav reagoval slovami: "Som smutný a zároveň nahnevaný, pretože nevidím žiadny dôvod pre túto hru, žiadny dôvod pre vojnu, žiadny dôvod pre takýto konfliktný vzťah medzi Irakom a Spojenými štátmi. My by sme chceli lepší vzťah než ísť do vojny."
Al-Dúrí dodal, že vojna bude "skutočne veľmi smutným riešením pre celý región, pre Irak, pre Spojené štáty... i pre celé ľudstvo." Destabilizuje totiž nielen región, ale celý svet.
