Londýn 18. marca (TASR) - Dôsledky rezignácie Robina Cooka, lídra labouristickej väčšiny v Dolnej komore britského parlamentu, pretože nesúhlasil s postupom vlády proti Iraku, dnes rozoberajú všetky britské denníky.
Cook, bývalý britský minister zahraničných vecí po rezignácii na funkciu predsedu poslaneckého klubu vášnivo obhajoval svoje negatívne stanovisko k vojne s Irakom. Politika z pozície sily podľa neho slávi úspech, pretože donútila irackého prezidenta Saddáma Husajna, aby zničil zbrane a zastavil ich výrobu.
Po Cookovom prejave nasledoval búrlivý potlesk z lavíc, v ktorých sedia poslanci vládnej Labouristickej strany. Podľa novín Times Tony Blair možno ľutuje, že Cook z odchádza, nemohol si však dovoliť zmeniť svoju doterajšiu politiku.
Pritom Cook ešte ako minister zahraničných vecí v predchádzajúcej labouristickej vláde schvaľoval vojenskú kampaň proti Srbsku bez osobitného mandátu OSN. Teraz sa však rozhodol, že nemôže podporiť ozbrojenú akciu proti Saddámovi bez "požehnania" OSN.
Cook je talentovaným diskutérom a v parlamente sa snažil obhájiť svoj postoj. Je však ťažké tvrdiť, že Husajn je menšou hrozbou pre mier a stabilitu než bol Slobodan Miloševič pred štyrmi rokmi, prípadne že existuje nejaká iná reálna možnosť ako zabezpečiť odzbrojenie Iraku.
Je tiež chybou domnievať sa, že sám Cook je väčšou autoritou v medzinárodnom práve ako generálny prokurátor, podľa ktorého existuje jasný právny mandát na vojenský zásah, dodávajú noviny Times .
Denník Guardian naopak Cookovo rozhodnutie oceňuje. Podľa novín rezignoval preto, lebo cítil, že vláda zlyhala vo svojej politike voči Iraku a prekročila prijateľnú hranicu, za čo by sa mala zodpovedať.
Americká administratíva podľa Cooka neústupne tlačí britskú vládu a medzinárodné spoločenstvo do konfliktu, v ktorom ide o americké záujmy. No zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo nie je ochotné podriadiť sa časovému plánu Washingtonu, britská vláda pred ním ohla chrbát, uzatvára Guardian.
