Väčšina pracujúcich rodičov sa usiluje čo najlepšie zladiť svoj rodinný život so svojím profesionálnym životom. Ak je zamestnanie príliš náročné, nezostáva im veľa času a energie na výchovu detí a načerpanie nových síl a tak sa často ocitnú pod tlakom z dvoch strán: buď zanedbávajú rodinu a súkromný život, alebo nie sú schopní v plnej miere vyhovieť požiadavkám zamestnávateľa. Táto situácia nie je príliš priaznivá najmä pre rodiny s malými deťmi. Sociológovia tvrdia, že aj preto sa vo vyspelých krajinách znižuje pôrodnosť a stále vyššie posúva vek, v ktorom sa mladí ľudia rozhodnú založiť si rodinu. Budúcnosť patrí firmám, ktoré sa nebudú správať k zamestnancom len ekonomicky.

Čo je to dobré pracovné miesto

Aj z týchto príčin sa na prelome tisícročí začalo viac hovoriť o tom, že ekonomický rast krajín úzko súvisí s ich sociálnou politikou a vlády sa začali zaujímať o lepšie zosúladenie potrieb rodiny a povolania. Podľa odborníkov už nie je dôležité iba vytváranie nových pracovných príležitostí, ale vytvorenie „dobrého pracovného miesta“ - takého, s ktorým by bol spokojný nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec.

Zmysel tejto myšlienky pochopili aj niektorí zamestnávatelia na Slovensku. „Napriek tomu, že na Slovensku je vysoká miera nezamestnanosti, malo by byť snahou každého seriózneho zamestnávateľa, aby si udržal dobrých zamestnancov,“ hovorí vedúci personálneho servisu vo firme Volkswagen Juraj Kiripolský. „Naša spoločnosť sa snaží udržať si ich dobrým pracovným prostredím a slušným finančným ohodnotením, ale aj rozsiahlym sociálnym programom. A všetky zložky tohto programu musia byť v rovnováhe, pretože každý zamestnanec má iné ciele a potreby. Pre niekoho je veľmi dôležitý ďalší rozvoj, vzdelávanie a možnosť sebarealizácie, pre iného je to bytová otázka, ďalší zase potrebuje riešiť otázku, čo s deťmi počas prázdnin. Dôležité však je, aby všetci našli v rámci sociálneho programu také možnosti, ktoré im pomôžu.“

Nový trend: harmonizácia povinností v zamestnaní a v rodine

V USA aj v krajinách západnej Európy preto už niekoľko rokov vznikajú iniciatívy na harmonizáciu povinností, ktoré ľudia majú na jednej strane ako zamestnanci a na druhej ako členovia rodiny. Od polovice 90-tych rokov sa preto začali uskutočňovať v niektorých európskych krajinách (napríklad v Nemecku, Rakúsku, Belgicku) rôzne typy súťaží, ktorých cieľom je zviditeľniť tie podniky a podnikateľov, ktorí sa nesprávajú k svojim zamestnancom len „ekonomicky“, ale snažia sa zohľadňovať aj ich rodinnú situáciu a sociálne potreby. V týchto súťažiach sa hodnotí spokojnosť zamestnancov v štyroch základných oblastiach:

* služby pre deti a rodinných príslušníkov

* rôzne druhy pracovného voľna pre zamestnaných rodičov

* pracovné prostredie, štruktúra a organizácia práce, možnosti pracovného postupu

* podpora rastu participácie mužov v starostlivosti o deti.

Na Slovensku je zatiaľ slabá odozva

Aj na Slovensku sa bude konať tento rok druhý ročník takejto súťaže pod názvom „Zamest-návateľ ústretový k rodine“. Usporiadatelia sa však zatiaľ nestretli s príliš veľkou odozvou: vážny záujem prejavila len malá časť oslovených firiem a aj z nich sa do súťaže skutočne prihlásila iba štvrtina.

„Niektorí zamestnávatelia sa zrejme obávali toho, že ak sa do súťaže prihlásia a nevyhrajú, poškodí to ich imidž,“ hovorí Jarmila Filadelfiová z Medzi-národného strediska pre štúdium rodiny, ktoré sa na príprave súťaže podieľalo. „Iní sa zase obávali kontroly, ktorá sa spomínala v podmienkach súťaže, pretože mali predstavu, že to bude kontrola ekonomická. Menšie podniky zase mali možno pocit, že nemá význam aby sa zapojili, pretože svojimi pro-rodinnými opatreniami nemôžu konkurovať veľkým prosperujúcim firmám.“

Ďalšie dôvody nízkej účasti zamestnávateľov pravdepodobne súvisia tiež s celkovou ekonomickou situáciou v krajine, aj s tým, že o súťaži stále ešte mnohí zamestnávatelia nevedia.

Menšie firmy tiež dokážu pre svojich ľudí veľa urobiť

Skromnosť menších zamestnávateľov však nie je celkom na mieste. Napríklad firma ERCE Bušince, ktorá vyrába domáce cestoviny, zamestnáva asi stovku ľudí, o ktorých sa stará skutočne „rodinne“. „Robíme výlety pre rodiny za symbolické ceny, sponzorujeme miestnu škôlku a školu, matkám s malými alebo problémovými deťmi pomáhame úpravou pracovnej doby. A keď zamestnanci potrebujú, dávame im bezúročné pôžičky okolo desať- dvadsať tisíc,“ hovorí majiteľka firmy Erika Oravcová. „Ľudia nám sami referujú, čo by sme mali vylepšiť. Ten, kto má problém, sa môže zastaviť a poradiť sa. Je tu skôr taká rodinná atmosféra, ale funguje nám to. Oni musia cítiť, že robíme všetko, čo je v našich silách.“

Ústretový zamestnávateľ lepšie uspeje v konkurencii

Vyzerá to tak, že ani tento rok sa účasť nezvýši - zrejme aj preto, že propagácia podnikov prostredníctvom silnej sociálnej a rodinnej politiky stále u nás nepatrí k všeobecným straté-giám firiem a organizácií. „Myslím si, že má zmysel porovnávať sa s inými organizáciami v oblasti sociálneho programu a ústretovosti voči rodine bez ohľadu na to, či sa do súťaže prihlási viac alebo menej zamestnávateľov,“ hovorí Juraj Kiripolský. „Ocenenie v takejto súťaži prispieva k celkovému imidžu firmy ako seriózneho zamestnávateľa.“

Premyslené opatrenia v oblasti starostlivosti o zamestnancov však nie sú iba pekným gestom: i keď má pracovník primerané vzdelanie a kvalifikáciu, jeho výkonnosť môže do veľkej miery ovplyvniť aj fyzická, psychická a sociálna pohoda. Odborníci okrem toho upozorňujú aj na to, že z dlhodobého hľadiska budú v konkurenčnej výhode práve podniky, ktoré budú venovať pozornosť požiadavkám ľudí s rodinami. Tie totiž prilákajú mladých a vzdelaných ľudí.

Aj firmy, ktoré sa v minulom roku súťaže zúčastnili, zhodne tvrdia: „Hoci je kvalitný sociálny program aj výrazom určitej firemnej kultúry, svoju rolu tu zohrávajú aj iné záujmy podniku. Nechceme stratiť pracovníkov, ktorí sa vo firme osvedčili. Každý dobrý zamestnávateľ poskytuje svojim pracovníkom ďalšie vzdelávanie, učia sa špeciálne firemné postupy. A to sú tiež investície, s ktorými je nerozumné hazardovať.“

MONA GÁLIKOVÁ