Z rozsudku: „Pretože obžalovaný Juro Jánošík, zavrhnúc prikázania božie a krajinský zákon, pred dvoma rokmi dal sa na zbojstvo a vodcom takým sa učinil, ktorý so svojimi tovarišmi na cestách mnohých ľudí o majetok pripravili… Pána pátra z Domaniže postrelili a bezbožne zamordovali, taktiež iných zlých skutkov sa dopustil…“ FOTO – ARCHÍV
Pred stoličný súd predstúpil Jánošík 16. marca 1713.
Za vrchstolom sedí liptovský podžupan Václav Okoličáni, Jánošík vypovedá a po ňom prednesie svoju reč fiškus, čiže žalobca Alexander Čermický.
„Obžalovaný počas troch rokov istým diabolským duchom povzbudený a nadchnutý, bez bázne a strachu, nehľadiac na božský ani svetský zákon a jeho zákazy a pokuty, stal sa vodcom zbojníckej bandy a pridružiac si zbojníckych kamarátov, chodil po okolitých slávnych stoliciach…, po horách a lesoch, na slobodných cestách kráľovských i na vodách, a zbojníckym, lúpežným spôsobom lúpil dobrých a statočných ľudí, zastavoval kupcov a iných pocestných, a opovážil sa ich zbíjať, zdierať, áno i raniť a mordovať,“ cituje zo súdnych spisov Kronika Slovenska.
Žalobca podrobne rozpráva aj o tom, ako Jánošík so svojimi zbojníckymi tovarišmi prepadol neďaleko Fačkova starého pána farára. „Ranili ho tak, že následkom tej rany zomrel.“
Obhajca Baltazár Paluďaj vyvracia tvrdenia, že by Jánošík niekoho zabil a porozpráva pred súdom príbeh jeho života – ako slúžil v cisárskom bojsku, ako sa na Bytčianskom zámku zoznámil s istým Tomášom Uherčíkom.
„Od vojska Jánošíka oslobodila jeho rodina. Vrátil sa do Terchovej. Z väzenia bol vypustený aj Uherčík a spomenul si na dobrodenia, ktoré mu Jánošík vo väzbe preukázal,“ tvrdí obhajca.
Jánošíka obhajuje tým, že na zbojnícke chodníčky ho zviedol Uherčík a že zbíjanie oľutoval: „Neskôr svoj prenáhlený krok oľutoval a svedomím svojím hnaný sa chcel do domova vrátiť. Lenže to pre strach sa neopovážil urobiť.“ Obhajca upozorňuje, že sa Jánošík priznal, oľutoval svoje činy a sľúbil, že sa napraví, preto by teda nemal byť mučený.
Súdne pojednávanie – vypočúvanie a mučenie – trvá dva dni. Potom súd vynesie rozsudok, vtedy pokladaný za veľmi potupný: „Pre také veľké zlé činy a prestúpenia prikázaní má byť na hák na ľavom boku prehnutý, a tak na príklad takých iných zločincov zavesený.
