
Slovanista Pavol Sedlák (vľavo) v súboji s Ružomberčanom Markom Fabuľom. Zo zápasu 2. kola futbalovej Superliga Slovan Bratislava – Ružomberok 2:2. FOTO TASR – VLADIMÍR BENKO
bodu belasých, ale vicemajster sa výkonom, individuálnym prejavom, myslením a riešením herných situácií neposunul ani o milimetrík vpred.
Organizácia hry belasých má vážne nedostatky. Najzmätenejšie zatiaľ pôsobí obrana vrátane stredopoliarov s defenzívnymi úlohami. Nezohranosť má za následok dezorientáciu, obrancovia sa nevedia dohodnúť, kedy vybehnúť do ofsajdovej pasce a kedy sa v línii sťahovať dozadu. Preberanie súperových hráčov či strategické križovanie prakticky neexistuje, lebo práve pri tejto činnosti poskytujú slovanistické zadné rady protivníkovi paradoxne najviac voľného priestoru. Trénerovi Dragúňovi musí behať mráz po chrbte pri každom Petrušovom dotyku s loptou, ešte len 21-ročnému juhoslovanskému legionárovi Klještanovi by sa zišlo na ihrisku viac pokoja a z toho prameniaceho prehľadu.
Oproti zápasu s Petržalkou mohol už nastúpiť Nečas s Hrnčárom, čo mala byť tvorivá vzpruha. Nebola. Obaja sa predbiehali v nepresnostiach, vláčení lopty. To najefektívnejšie nechali v kabíne – priamočiary ťah na bránku. Priamoúmerne tým klesali aj typické Peckove nebezpečné výpady po pravej strane.
Slovanu citeľne chýba k Vittekovi druhý úderný útočník. Meszároš po zranení môže naskočiť do zápasového rytmu až o mesiac, a tak východiskom z núdze bolo nasadenie Ujlakyho na hrot. Bývalý Trnavčan sa vpredu úplne stratil. Až na jednu strelu z ostrého uhla sa k ničomu nedostal, navyše je pomalý a nedôrazný. Viac mu vyhovuje zakladať protiútoky a pripravovať finálne prihrávky. Jančula po neúspešných pokusoch o angažmán vo Ferencvárosi a Vladikavkaze sedel v civile na tribúne a jeho ďalšia budúcnosť (má ešte ročnú zmluvu) je zahmlená.
Funkcionári Slovana išli v extrémne krátkej letnej prestávke do veľkého rizika, keď kúpili na Tehelné pole až sedem nováčikov. Vicemajster už za to v súťaži dvakrát zaplatil a s takýmto výkonom nie je vylúčené, že podobných skratov bude ešte viac. Adaptácia na nové prostredie, spoluhráčov, koncepciu hry je individuálnou vecou každého hráča, ktorý sa rozhodne pre zmenu klubu.
Záleží len na ňom, ako k nej pristúpi, ako hlboko ju prežíva a ako rýchlo sa s novými podmienakmi dokáže vyrovnať. V tomto psychologickom súboji mu ťažko niekto pomôže. Každý dobre platený profesionál si musí poradiť sám. Prispôsobovanie sa nesmie funkcionárom, hráčom ani trénerom slúžiť ako dočasná výhovorka, časové odďaľovanie či ospravedlňovanie súčasného stavu. Chorého alibizmu máme v našom futbalu už beztak dosť.
MIROSLAV BUKOV