Na spoľahlivosti Japoncov a ich povestnom zmysle pre presnosť sa napriek tomu nič nemení. Šofér novinárskeho autobusu z jedného štadióna sa zatváril nešťastne, keď jeden z novinárov zdržal odchod o dve minúty. Niekedy je aktivita organizátorov až prehnaná. Trio slovenských novinárov pri pozápasovom rozhovore s trénerom pólistov Ondrejom Gajdáčom zaskočila jedna z tamojších pracovníčok, keď sa chystala pretlmočiť do angličtiny náš vzájomný rozhovor. Keď nepochodila, skúsila to opäť. Vraj aby z toho mohla urobiť aspoň zápis. Našťastie napokon si celú situáciu nechala vysvetliť a odišla.
Na tvári trénera i vedľa sediaceho hráča Romana Poláčika vyvolala úsmev. V tej chvíli naň mali dôvod. Hrialo ich víťazstvo nad Brazíliou a istota postupu do semifinále. „Začiatok bol fantastický, ušli sme súperovi na 4:0, ale keď znížil na rozdiel gólu, znervózneli sme,“ netajil tréner chvíľku obáv. „Museli sme opäť zapnúť, aby sme sa stúpajúcemu tlaku súpera ubránili. Nášmu súperovi sa podarilo znížiť náskok aj preto, že naša herná disciplína napriek víťazstvu nebola dostačujúca,“ dodal O. Gajdáč.
To ešte netušil, že o necelých 24 hodín neskôr bude oveľa horšia. Taliani si s nami napriek tomu, že sme viedli 1:0, robili, čo chceli. „Treba sa naučiť znášať aj takéto dni. Ja som už na ne zvyknutý z juniorov. Nečakal som síce, že finalistov nedávnych ME zdoláme, ale myslel som si, že to bude vyrovnanejšie.“
Naši podľa jeho slov nehrali so srdcom, nedodržiavali disciplínu a nevedeli sa ubrániť pri súperovej presilovke. „Jediné, čo som s tým mohol robiť, bolo prestriedať hráčov vo vode. Ale ani ostatným nešlo vôbec nič.“ Atmosféra v tíme je však naďalej priaznivá, podľa Romana Poláčika, ktorý tri roky v reprezentácii chýbal, sa v tomto od jeho návratu nič nezmenilo. „Žiadny teror, len škoda, že sa sami oberáme o dobré výsledky. Proti Juhoslávii sme na bod určite mali a ani súboj s Brazílčanmi sme si nemuseli tak skomplikovať.“
RASTISLAV HRÍBIK, Fukuoka
