nému posedeniu, grilujeme, leňošíme. Nezriedka priamo nadväzuje na obytné priestory rodinného domu, a tak tvorí celoročnú kulisu a cenné prepojenie nášho domova s prírodou. Nielen zariadenie interiéru, ale aj úpravy exteriéru sa preto ocitajú v centre pozornosti.
Tak ako pri stavbe domu, aj pri zakladaní novej záhrady jednoznačne platí, že plánovanie a premyslená koncepcia dokážu investorovi ušetriť nemálo finančných prostriedkov, úsilia aj času. Nanajvýš povolanou profesiou v týchto otázkach sú záhradní architekti. Pomôžu rozvrhnúť pozemok na jednotlivé funkčné zóny tak, aby splnili všetky požiadavky a zmysluplne na seba nadväzovali. K tomu patrí nielen navrhnutie chodníčkov a cestičiek, ale aj logické a pohodlné previazanie s interiérom rodinného domu. Záhrady tak ako všetko okolo nás podliehajú módnym trendom. Základnou zásadou však naďalej zostáva, že by mali harmonizovať aj s architektúrou rodinného domu. Kľúčové otázky, ktoré by sme si pri plánovaní mali položiť, sú:
* na aké činnosti chceme záhradu využívať
* aké sú klimatické podmienky
* aký tvar a terénny reliéf pozemku máme k dispozícii
* aká je kvalita pôdy, hrúbka vrchnej vrstvy pôdneho krytu ako aj typ podložia
* ako je v rámci pozemku umiestnený dom a ako dispozične nadväzujú jednotlivé miestnosti na exteriér
* aká je orientácia stavby a pozemku vzhľadom ku svetovým stranám
* umiestnenie garáže a príjazdovej cesty, prípadne iných doplnkových malých stavieb
* použitie materiálov na spevnené plochy, cestičky, terasy, schody, ploty a vstupy, prípadne návrh a rozmiestnenie vodných plôch
Pri plánovaní sa takisto nevyhneme len naoko menej podstatným technickým záležitostiam ako je naplánovanie závlahového prípadne drenážneho systému ako aj elektrickej inštalácii potrebnej nielen na osvetlenie, závlahové systémy a technologickú časť bazénov, víriviek alebo vodometov. Kvalitne navrhnutá záhrada vytvorí rodinnému domu hodnotné prostredie. Veľmi rozšírený pozdĺžny tvar pozemku zvykne mať napríklad dve záhrady: tzv. prednú, nazývanú tiež predzáhradka, orientovanú do ulice a zadnú, privátnu, umiestnenú za domom. Na každú z nich kladieme úplne odlišné požiadavky. Predzáhradka plní zväčša reprezentačnú, dekoračnú funkciu, kým zadná záhrada slúži na oddych a spoločné rodinné chvíle, keď túžime byť skrytí pred zrakmi okolia, a preto sa tú-to časť snažíme pohľadovo čo najviac izolovať od okolia. Vzhľad záhrady je rovnako ako architektúra rodinného domu odrazom vkusu majiteľa. Každému sa samozrejme páči niečo iné, ale podobne ako v architektúre, ani tu sa otrocké kopírovanie vzorov z časopisov a obrázkov nevypláca. „Dobrá záhrada“ musí obstáť v hodnotení hneď z niekoľkých hľadísk: z hľadiska dizajnu, z emocionálneho hľadiska - či sa nám páči a cítime sa v nej príjemne, z hľadiska záhradníckeho fortieľu - výberu rastlín, celkovej kompozície a samozrejme komplexného umeleckého dojmu. Avšak všetky tieto kvality sú viac-menej vecou individuálneho hodnotenia každého užívateľa a čo vyhovuje jednému, môže byť pre druhého neprijateľné.
Okrem vkusu by sme už pri návrhu nemali zabúdať aj na nevyhnutný čas potrebný na údržbu jednotlivých druhov výsadby. Ak vás nebaví každý deň behať s nožnicami, kosačkou a rýľom niekoľko hodín po záhrade a podobné činnosti nepovažujete za relax, ale za ťažkú drinu, radšej sa vyhnite geometrickým historizujúcim typom výsadby so semišovým trávnikom a na milimeter presne zostrihaným kríkom, kde netrčí ani lístoček - vyžadujú neustálu a náročnú opateru. Navyše v kombinácii s bežnou architektúrou rodinných domov /ak nevlastníte práve dom typu „zámoček“/ môžu pôsobiť trochu komicky. Naopak, pre povahy menej pedantné a s nedostatkom času sa hodí skôr výsadba so vzhľadom akoby divorastúcich voľných zoskupení, kde prečnievajúce steblo trávy alebo zabudnutý konár nijako neohrozia dokonalý vzhľad. Filozofia prirodzenosti a nedbalej elegancie však vyžaduje nemenej zložité plánovanie. Samozrejme, treba brať do úvahy, že vzhľad a bujnú vegetáciu preslávených anglických záhrad dosiahneme v našom vnútrozemskom podnebí aj napriek vyčerpávajúcej starostlivosti len ťažko… Koniec koncov, každému je jasné, že záhrada je neustále sa meniaci a rastúci zložitý organizmus. Kombinácie stromov, kríkov a rastlín by mali byť komponované s jednoznačným úmyslom, aby pôsobili esteticky a zaujímavo v každom ročnom období. Nedoceniteľným radcom je už spomínaný záhradný architekt, ktorý nielenže dokáže zmysluplne rozvrhnúť a zosúladiť všetky funkčné zóny záhrady presne podľa predstáv a požiadaviek, ale poradí vám aj s výberom rastlinného materiálu. Dokáže ich skombinovať do zaujímavých skupiniek s prihliadnutím na kompozíciu a využije textúru aj tvar jednotlivých druhov rastlín. Okrem optického dojmu zohrávajú v záhrade dôležitú úlohu aj zmysly ako čuch a sluch. Veď čo môže byť krajšie ako žblnkot vody, spev vtáctva alebo vôňa kvitnúcich kvetov. Záhradníctvo je bez nadsádzky umením, ktoré stimuluje všetky naše zmysly.
Poďme sa ale ďalej zaoberať jednotlivými časťami záhrady. Najpoužívanejšou sa bezpochyby stane práve časť záhrady s priamym prepojením na interiér - prvé slnečné lúče nás prinútia otvoriť okná aj dvere dokorán a vybehnúť von /ak je kam…/. Tradícia využívania exteriéru na bývanie v letných mesiacoch k nám prišla z južných krajín, kde síce vďaka miernejšiemu podnebiu trávia vonku viac mesiacov v roku ako my, ale aj pekné týždne na jar, v lete a na jeseň má svoje neopakovateľné čaro. Terasa alebo chránený kút sa cez leto stávajú naším druhým domovom. Podlaha, ktorou sú vydláždené, tzv. spevnené plochy je vystavená v exteriéri neustálym poveternostným vplyvom, a preto by sme mali vyberať uvážene. Praktická je keramická dlažba, ktorá by však mala mať protišmykovú povrchovú úpravu. Môžeme použiť aj špeciálny druh dlaždíc typu „cotto“ s neglazovaným povrchom a typickou červenohnedou farbou hlineného črepu. Pre vyššiu nasiakavosť je vhodné povrch upraviť špeciálnymi impregnačnými prostriedkami, ktoré uzavrú jemné póry na povrchu a dlažba sa tak stáva odolnejšou proti ušpineniu, menej sa zanáša a ľahko sa udržiava. Väčšina ľudí kvôli finan-čnej dostupnosti a širokej škále spracovania volí betón alebo skladobné prvky vyrobené z tohto materiálu.
Drahšia ale efektnejšia a najmä stále moderná je kamenná dlažba. Hitom sa stali rôzne drevené rošty v hladkej povrchovej úprave alebo protišmykové s vyfrézovanými vrúbkami. Na ich výrobu môže byť použité mäkké ihličnaté drevo /borovica, smrek/, samozrejme naimpregnované, alebo odolnejšie druhy exotických drevín /teak, céder/, ktoré lepšie odolávajú poveternostným vplyvom. V ponuke je naozaj široký sortiment prírodných aj syntetických materiálov. Vhodným rozhodnutím je použiť podobné materiály do interiéru aj exteriéru, čo ešte viac zvýrazní nadväznosť priestorov. Ak môžete prispôsobiť vonkajšok aj vnútorný priestor aj vo farebnom zladení, dosiahnete maximálny optický efekt prepojenia aj pri zavretých dverách. Netradične pôsobia aj vzájomné kombinácie týchto materiálov. Môžeme použiť viaceré druhy dlažby a vytvoriť zaujímavý vzor. Platí ale pravidlo, že čím zložitejší dekor vytvárate, tým väčšia plocha by ním mala byť pokrytá. Pri menších plochách by striedanie materiálov mohlo pôsobiť náhodne a nie ako zámer. Takisto farebnosť a kombinácie treba vyberať s najväčšou opatrnosťou. Príliš pestré kombinácie opticky konkurujú pestrej výsadbe a naopak. Ak uvažujeme s umiestnením záhradného nábytku na takéto plochy, je dobré vyberať druhy s rovným profilom a klásť ich s čo najmenšími špárami medzi jednotlivými prvkami. Cestičky a prístupové plochy k iným dominantám záhrady by mali byť dokombinované materiálovo aj farebne k takýmto väčším spevneným plochám, aby celkový dizajn pôsobil jednotne.
Obľúbeným sa stalo aj plánovanie vodných plôch v záhrade. Okrem bazénov a víriviek s relaxačno-rekreačnou funkciou sa často používajú aj dekoračné nádrže, jazierka a rybníčky. Vodná hladina nech už má akúkoľvek veľkosť sa stane výrazným kompozičným prvkom každej záhrady. Pri plánovaní by sa mala dodržiavať zásada primeraného pomeru vodnej plochy a pozemku. Starostlivosť o kvalitu vody či už ide o menší alebo väčší objem je ďalšou dôležitou otázkou. Statickú vodu môžu dopĺňať rôzne vodomety, vodopády alebo systémy voľne obtekajúce rôzne plastiky, alebo prírodné kamene. Rekrea-čné plochy ako pieskoviská či preliezačky bývajú navrhované v tesnom dotyku s už spomínanými bazénmi a vírivkami. Ak máte menšie deti, treba dbať o ich maximálnu bezpečnosť. Možnosťou je oddeliť jednotlivé časti nízkym plôtikom, prípadne zakrývať hladinu plachtou či žalúziou, ktorá zároveň minimalizuje tepelné straty z vodnej hladiny. Ak tieto možnosti neprichádzajú do úvahy, je vhodné aspoň vybavenie bezpečnostnými senzormi. *
