BRATISLAVA - Ak bude sudca pojednávať pod vplyvom alkoholu, ak opakovane závažne poruší disciplínu alebo nedokáže hodnoverne preukázať prírastky svojho majetku, automaticky príde o funkciu.
Ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň poslalo na pripomienkovanie štyri návrhy noviel tzv. sudcovských zákonov. Ak budú prijaté v navrhovanej podobe, prinesú dôležité zmeny.
Minister Daniel Lipšic ako príklad disciplinárneho sprísnenia spomenul sudkyňu zo Šale, ktorá pred pojednávaním pila, ale disciplinárny senát jej dal iba symbolický trest. „V podobnej situácii by zamestnanec okamžite skončil, policajt by skončil a ak my budeme klásť nižšie nároky na sudcu, tak dávame v šanc dôveryhodnosť justície,“ hovorí Lipšic.
Novinkou bude aj možnosť disciplinárneho stíhania predsedov a podpredsedov súdov za porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdu. Plánuje sa zmena spôsobu vytvárania disciplinárnych senátov. Aj naďalej v nich budú len sudcovia, ale navrhovať ich má minister spravodlivosti, parlament a sudcovské rady.
Pri prvostupňových 3-členných disciplinárnych senátoch bude každý z nich navrhovať jedného člena. Pri druhostupňových 5-členných senátoch by minister a parlament navrhovali dvoch členov, sudcovské rady jedného. Lipšic odmietol, že by to mohlo viesť k spolitizovaniu senátov. „Ich členmi budú len sudcovia a tí majú zákaz angažovať sa v politických stranách,“ tvrdí.
Jedna z noviel obmedzí aj postavenie predsedov súdov v sudcovských radách, ktoré pôsobia pri každom súde. Doteraz boli predsedami rád zo zákona a vyberali aj tretinu ich členov. Po novom všetkých členov rady i predsedu zvolia sudcovia.
Odsúdení právnici majú skončiť
Čoskoro sa má v slovenskom právnom poriadku zakotviť zásada nulovej tolerancie v právnických povolaniach. Funkciu sudcu, advokáta či komerčného právnika potom za žiadnych okolností nebudú môcť vykonávať ľudia, ktorí spáchali úmyselný trestný čin, a to ani vtedy, ak im bol zahladený.
„Trestná činnosť nemôže byť v právnických zamestnaniach tolerovaná, pretože to výrazným spôsobom obmedzuje ich dôveryhodnosť,“ hovorí minister Lipšic. „Som každopádne za,“ hovorí spoluautor návrhu, predseda Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák. Tvrdí, že vo svete je nepredstaviteľné, aby sa niekto mohol stať advokátom či sudcom, aj keď bol v minulosti odsúdený. Majchrák si spomína na prípad približne spred šiestich rokov, keď na pojednávaní zastupoval jednu zo strán advokát, ktorého on sám odsúdil za úplatkárstvo. Trest však bol zahladený a advokátska komora odsúdeného prijala naspäť do svojich radov. „Ako sa môžem cítiť ako sudca, keď mi sem príde ako advokát niekto, komu som dal trest za úplatkárstvo? Potom mi začne rozprávať, čo je právo,“ hovorí Majchrák.
Jednoznačne odmietavo sa k zámeru nepostavil ani predseda Slovenskej advokátskej komory Štefan Detvai. „V podstate nemám námietky,“ hovorí. Varuje však pred tým, aby zákon nemal retroaktívne účinky.
Komore sa nepozdáva ani prísne ponímanie bezúhonnosti. „Tu celkom nesúhlasíme, musí sa to posudzovať individuálne,“ povedal o zahladených trestoch Detvai. Navrhuje, aby sa doriešilo, na ktoré trestné činy sa nulová tolerancia nebude vzťahovať. (rp)
Námietky zaujatosti by sa nemali zneužívať
Ministerstvo spravodlivosti si myslí, že za súdne prieťahy môže do značnej miery aj príliš voľné uplatňovanie námietky zaujatosti voči sudcom. Namietajú ju najmä odporcovia, ktorí sa tak chcú podľa ministerstva vyhnúť vydaniu rozhodnutia vo veci.
Výnimkou nebolo, keď súd musel riešiť rovnaké opakované námietky voči jednému sudcovi z toho istého dôvodu. Novela Občianskeho súdneho poriadku, od utorka v pripomienkovom konaní, tomu má zabrániť. Cieľom je konanie urýchliť a zefektívniť.
„Na základe opakovaných, rovnakých, účelovo vznášaných námietok sa jednoducho nedopracujeme k rozhodnutiu súdu, ani keby sme veľmi chceli,“ hovorí Jana Prístavková z ministerstva. Práve preto je v návrhu zahrnuté, že súd už nebude prihliadať na opakované námietky zaujatosti, ak o nich už skôr rozhodol. Účastníci sporu by museli námietku voči sudcovi vzniesť najneskôr na prvom pojednávaní.
Výnimkou je prípad, keď sa v priebehu pojednávania objaví nový dôvod na vznesenie námietky. Vtedy ju bude treba podať do 15 dní, odkedy sa o zaujatosti sudcu účastníci dozvedeli.
Dôvodom na vylúčenie sudcu nebude spôsob, akým pojednáva, ani jeho rozhodovanie v iných prípadoch.
Námietka bude mať presne stanovenú formu - musí v nej byť napísané proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník o dôvode vylúčenia dozvedel i aké má dôkazy.
Predseda Slovenskej advokátskej komory Štefan Detvai ešte návrh novely nemal v rukách, o niektorých jej častiach počul iba v médiách. Má isté obavy. „Mohlo by sa stať, že by sa sudcovia stali takými nedotknuteľnými, že aj keby konali v rozpore so zákonom, boli by ťažko kontrolovaní,“ varuje. Bližšie sa vyjadrí až preštudovaní zákona. (rp)
Právnické komory by sa mali zlúčiť
Dôvod na existenciu dvoch právnických komôr už neexistuje, verí minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Novela zákona o advokácii má vytvoriť predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov so Slovenskou advokátskou komorou.
„Či to získa podporu, najmä Komory komerčných právnikov, neviem. Myslím si, že argumenty sú na našej strane,“ tvrdí Lipšic.
Spokojná je najmä advokátska komora. Jej predseda Štefan Detvai je jednoznačne za zlúčenie, okrem iného aj preto, že vo vyspelých krajinách existuje iba jedna komora.
Opačný názor majú komerční právnici. Tajomníčka ich komory Iveta Reváková tvrdí, že podľa zákona môže o zlúčení rozhodovať jedine najvyšší orgán komory. Snem komerčných právnikov však túto možnosť jednoznačne odmietol.
Dve komory podľa Detvaia tvoria nezdravú konkurenciu. Varuje pred rizikom, aby „jedna alebo druhá komora v záujme toho, aby získala členov, nezľavovala z podmienok prijatia za člena, či už zodborných, alebo etických a morálnych predpokladov“.
Detvai verí, že výhody zlúčenia by pocítila najmä verejnosť. „Bola by to záruka pre spoločnosť, že v rámci advokátskej komory budú jednotné podmienky na výkon povolania,“ hovorí. Služby by podľa neho poskytovali právnici, ktorí majú rovnakú kvalifikáciu, získanú za rovnakých podmienok.
„Existencia stavovských komôr je prejavom záujmovej samosprávy, do ktorej by štát mal zasahovať čo najmenej,“ píše Reváková v stanovisku. Upozorňuje, že podobná novela už v roku 2001 v parlamente neprešla.
Rozdiel medzi komerčným právnikom a advokátom je v praxi ten, že komerční právnici nepracujú na trestných prípadoch. Nerobia to však ani všetci advokáti. Pri vstupe do komory si môžu vybrať, či na nich budú robiť, alebo nie.
Lipšic tvrdí, že právnici sa budú môcť rozhodnúť aj po zlúčení komôr. Napriek tomu Reváková tvrdí, že násilné zlúčenie komôr nemá opodstatnenie. (rp)
