ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV

va pred poslancami objasňoval Alan Greenspan doterajšiu menovú politiku; poodhalil pritom rúško nad ďalšími krokmi peňažnej politiky.

Podľa najvyššieho predstaviteľa centrálnej banky je inflačné nebezpečenstvo v Spojených štátoch viac-menej zažehnané. Preto sa môže s pomerne pokojným svedomím venovať ďalšej dôležitej úlohe: naštartovaniu amerického konjunkturálneho motora. S týmto súvisí úsilie pomôcť pozviechať sa so zeme, kde sa už niekoľko mesiacov nachádza newyorská burza.

Alan Greenspan minulý týždeň podčiarkol, že hospodárska situácia sa síce v Amerike zlepšuje, ale naďalej jestvuje nemalé riziko predĺženia súčasného nepríliš dobrého ekonomického stavu. Nevylúčil, že ak nenaskočí rastová dynamika, ústredná banka opäť zníži úrokovú mieru. Dôrazne, pravda, poukázal na nasledujúcu neodškriepiteľnú skutočnosť: hocako správna monetárna politika centrálnej banky spojená s akokoľvek príhodnou fiškálnou politikou vlády nemôže v nijakom prípade „vyžehliť“ prirodzené konjunkturálne výkyvy, ktorým podliehajú trhové ekonomiky.

Prezident americkej centrálnej banky upozornil aj na pol- až trištvrteročný časový sklz medzi znížením úrokovej miery a znovunadobudnutím zdravého zvyšovania hrubého domáceho produktu. Tento rok sme boli už šesťkrát svedkami poklesu úrokov z dielne ústrednej banky. Zníženie sadzieb má za následok menšie zúročenie úverov: podniky môžu získať lacnejšie kredity na investičné účely, spotrebitelia zase profitujú z lepších splátkových podmienok získaných úverov na kúpu tovarov dlhodobej spotreby. Obdobím pravdy bude teda pre Alana Greenspana tohtoročná jeseň a zima, keď jeho politika radikálneho znižovania úrokov bude podrobená neľútostnému testu ekonomickej reality.

Dovtedy bude musieť podľa všetkého čeliť čím ďalej, tým hlasnejšiemu chóru kritických hlasov finančných odborníkov. Na obzore sa vynárajú nepríjemné otázky: Prečo sa naďalej spomaľuje ekonomická dynamika - napriek úrokovému ohňostroju? Prečo je (dosiaľ) monetárna politika neúčinná? Kedy sa zmení negatívny trend na Wall Street na pozitívny?

Niektorí ekonomickí experti zdôrazňujú, že doterajšia bezzubosť opatrení washingtonskej centrálnej banky je pomerne ľahko vysvetliteľná: americké podniky majú ešte stále nadbytočné kapacity, ktoré nadobudli v predchádzajúcom období historicky jedinečného ekonomického boomu. Znamená to, že zníženie úrokov nezvyšuje ich sklon k investíciám, lebo majú dostatok nevyťažených výrobných prevádzok.

Ďalší experti idú hlbšie. Vyčítajú Greenspanovi, že koncom 90. rokov sledoval priveľmi expanzívnu peňažnú politiku. Na jednej strane položil ľahkovážnym popustením menových oprát základy technologického rozmachu, ktorý začas zachvátil celý západný svet. Na strane druhej však tým podnietil firmy do investičných aktivít, ktoré by za „normálnych okolností“ vôbec nerealizovali. Vzápätí explodovali akciové kurzy. Súčasne sa však vytvorili trhovou racionalitou nepodložené kapacity - a tie sa musia skôr alebo neskôr odbúrať.

Tak či onak, Alan Greenspan je považovaný za fenomenálneho „burzového čarodejníka“, za „babysittera Wall Street“. Od roku 1987, keď sa stal prezidentom americkej ústrednej banky, robil monetárnu politiku, ktorá bola živnou pôdou ako pre rast ekonomiky Spojených štátov, tak aj pre zvyšovanie hodnoty účastín na newyorskej burze. V roku 1994 zachránil ráznym zvýšením úrokov americké národné hospodárstvo pred prílišným konjunkturálnym prehriatím; v rokoch 1997 a 1998 (počas ázijskej krízy) zase ich znížením pred pádom do hlbokej ekonomickej depresie. Či sa mu teraz, v ekonomicky extrémne háklivej situácii, keď sa americké hospodárstvo nachádza na okraji ekonomickej recesie, tretí raz podarí takýto husársky kúsok, stojí vo hviezdach.