Zhodou okolností to vyšlo práve takto – v Janove antiglobalisti z celého sveta, v Berlíne pod technozástavou ich opak. Tiež zo všetkých kútov sveta.

Love parade je bezstarostným stretnutím ľudí, ktorých zaujíma najmä to, aby si dobre užili. Extravagancia tanečníkov je už dávno normou, rovnako aj všetky legálne a nelegálne životabudiče, ktoré ich držia dlhé hodiny v tanečnom tranze. Vo svojej inakosti sú si dosť podobní.

Málokoho však už vyrušujú, z pôvodne nezávislej tancovačky je teraz už dobrý kšeft. Okrem hromady odpadkov a udupanej trávy nerobia žiadne väčšie problémy. Sú to individualisti. Podstata technozábavy je taká – každý tancuje len za seba.

V Janove sa stretli ľavičiari (väčšina ultra), ktorým na svete záleží a „tancujú“ aj za druhých. Aspoň to tvrdia. Verejnosť sa ich však bojí, pretože niektorí svoj záujem o veci verejné prejavujú tak vehementne, že rozbíjajú všetko, čo im príde pod ruku. Tak to býva, slušnú väčšinu prekričia hlúpi radikáli, ktorým chýba elementárna slušnosť k ľudskému životu a cudziemu majetku. Ich spôsob zabávania je príliš deštruktívny a ľudí desí. Nešťastnou odpoveďou v hraničnej situácii bol výstrel talianskeho policajta.

Najzaujímavejšie zistenie však je, že sa obe skupiny na seba vonkajšími znakmi podobajú. Na svojich podujatiach sa chcú zabávať, sú to veľké happeningy. Zdá sa, že globalizácia si s antiglobalistami poradila. Aspoň naoko. Možno už onedlho niekto príde na to, ako zarobiť aj na ľavicových radikáloch.