Nevídaný súboj o zlato v stíhacích pretekoch žien na 10 km na majstrovstvách sveta v západosibírskom Chanty-Mansijsku. Nemka Martina Glagowová (vpravo) a Francúzka Sandrine Baillyová preťali cieľovú čiaru v rovnakom čase. Po nekonečnom skúmaní cieľovej fotografie pridelila jury prvý raz v histórii zlatú medailu dvom biatlonistkám. FOTO - REUTERS
Úvodné štyri disciplíny biatlonových majstrovstiev sveta v ruskom Chanty-Mansijsku majú piatich majstrov sveta. Vo včerajších stíhacích pretekoch si Nemka Martina Glagowová s Francúzkou Sandrine Baillyovou zlato podelili. Cieľovú líniu preťali v navlas rovnakom čase. Šprint sa stal korisťou ďalšej Francúzky Sylvie Becaertovej, druhé zlato pre Nemecko pridal v stíhacích pretekoch vojak z Ruhpoldingu Rico Gross. Ako prvý však žiaril Nór Ole Einar Björndalen, ktorý k piatim olympijským prvenstvám na 21. pokus konečne pridal titul majstra sveta.
Potešujúci vstup mal aj slovenský biatlon. V šprinte na 7,5 km sa dve naše reprezentantky zmestili do desiatky, čo sa im za celú sezónu Svetového pohára ani raz nepodarilo. Martinu Halinárovú však šieste miesto v cieli dlhé minúty škrelo. Nebyť pádu kilometer pred cieľom, mohla stáť na stupňoch víťazov. Od bronzu ju delilo len 5,3 sekundy.
Deviata Soňa Mihoková prežívala krušné chvíle po včerajších stíhacích pretekoch na 10 km. Po troch štvrtinách sa držala na treťom mieste, no posledná položka v stoji odviala všetky nádeje. Tri rany mimo znamenali tri trestné (150 m dlhé) kolá a Mihoková klesla až na 19. miesto. O radostiach a trápeniach našich biatlonistiek sme sa rozprávali s reprezentačným trénerom Sloveniek JURAJOM SANITROM.
Ako hodnotíte napínavú sobotu?
„Som maximálne spokojný. Tajným prianím bolo aspoň jedno umiestnenie v prvej desiatke, no zrodili sa hneď dve. Skvelé.“
Halinárová sa však dlho držala na medailovej pozícii…
„Mala jednoducho smolu, ale práve takéto detaily niekedy rozhodujú o medailách. Neviem, čo sa presne ten kilometer pred cieľom stalo. Bolo to v úseku, kde v tom čase nikto nebol.“
Vo včerajšej stíhačke siahala po medaile Mihoková. Po troch štvrtinách pretekov bola tretia, no na poslednej položke v stoji tri razy trafila vedľa terča. Čo sa stalo?
„Nesadol jej vietor. Na tunajšej otvorenej strelnici je veľmi zradný. Doplatilo naň mnoho favoritiek a veľmi ma mrzí, že aj Soňa. Stojku ona vie, a tak som po druhej streľbe v ľahu veril, že to tretie miesto udrží.“
Dá sa proti nárazom vetra vôbec bojovať?
„Je to vec šťastia. Keď sa do tela oprie, rozkývete sa ako strom. Je ťažké stáť bez pohnutia, najmä keď je športovec v tej chvíli ešte zadýchaný z trate.“
Ako sa s tým obe reprezentantky vyrovnali?
„Martina to v sobotu vydýchala skôr ako Soňa v nedeľu. Takéto šance sa často neopakujú. Soňu predtým prenasledovali štvrté miesta, teraz medailu odfúkol vietor. Výsledný efekt je zlý, ale dojem z vystúpenia oboch veľmi dobrý. Hneď v úvode sme ukázali, že s nami treba počítať. Víkendové vystúpenia by zároveň mohli ešte zdvihnúť sebavedomie dievčat pred utorňajšími vytrvalostnými pretekmi.“
V sobotňajšom šprinte trafila všetky terče aj Mihoková, no v cieli bola deviata, trištvrte minúty od prvej. Kde mala rezervy?
„Nepošťastilo sa nám správne namazať lyže. Doplatila na to najmä Murínová, ktorá dobehla na konci šiestej desiatky. Je ťažké správne trafiť vosk, je tu taký zvláštny, čudný sneh.“
Pred MS prebleskovali správy, že šampionát pre veľkú zimu vôbec nebude. Aká je v dejisku teplota?
„Ráno mínus jeden, no cez deň na slnku aj plus desať. Také teplo sme ani nečakali.“
Aké máte v Rusku podmienky?
„Neverili by ste, ale výborné. Sme v úplne novom hoteli, ktorý dva dni pred naším príchodom ešte na izbách ani nemal dvere. Vmomente, ako sme my do neho vchádzali prednými dverami, robotníci zadnými vychádzali. Dnes máme v izbách všetko, čo potrebujeme. Aj priame telefónne linky. Aj na trati je všetko vysoko profesionálne. Obrovská svetelná tabuľa a dve obrazovky pomáhajú pretekárom vedieť, ako na tom práve sú. Špičkový servis.“
RASTISLAV HRÍBIK
