Napriek tvrdým rokovaniam sa včera v Bonne na záver konferencie OSN o globálnom otepľovaní nerysovala žiadna dohoda. Ani na summite ôsmich priemyselne najvyspelejších krajín G8 v Janove sa nepodarilo dosiahnuť v tejto otázke prelom. Predseda bonnskej konferencie, Holanďan Jan Pronk vyhlásil, že rokovania sa dostali do „veľmi kritickej fázy“. Ministri životného prostredia a ďalší vysokí predstavitelia vyše 180 účastníckych krajín mali v rozhovoroch pokračovať až do neskorej noci.

Európska únia prejavila síce ochotu akceptovať Pronkov kompromisný návrh, ale Japonsko, Kanada a Austrália ho odmietli.

Cieľom štvordňovej konferencie bolo dosiahnuť dohodu o kjótskom protokole z roku 1997. Vtedy sa priemyselné štáty zaviazali znížiť svoju produkciu skleníkových plynov, ktoré sú hlavným zdrojom globálneho otepľovania, do roku 2012 o priemerne 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990. Dohodu však musí ratifikovať najmenej 55 krajín, v prvom rade EÚ, Japonsko, Kanada a Austrália.

Nemecký minister ochrany životného prostredia Jürgen Trittin vyhlásil, že návrh Jana Pronka zďaleka nezodpovedá predstavám EÚ ani Nemecka. Únia by však bola ochotná „zaplatiť túto cenu“, len aby dosiahla dohodu. Trittin ďalej apeloval hlavne na Tokio, aby neblokovalo rokovania. „Pronk vyšiel Japonsku, Rusku i krajinám tretieho sveta veľmi v ústrety,“ povedal Trittin. Japonské požiadavky na ďalekosiahle započítanie lesných porastov ako prostriedku na obmedzenie otepľovania sa podľa jeho slov v plnom rozsahu splnili. Pronk vo svojom kompromisnom návrhu vraj zohľadnil aj kanadské predstavy.

Pre rozvojové krajiny by sa mali založiť dva nové fondy na ochranu klímy vo výške 500 miliónov dolárov, čo je iba polovica sumy sľúbenej na neúspešných rokovaniach vlani v novembri v Haagu. Za pozitívny faktor Trittin označil skutočnosť, že podpora jadrovej energie ako formy energie, ktorá neprodukuje žiadne škodlivé plyny, sa už v Pronkovom dokumente neobjavuje.

Japonsku pripadá v rokovaniach o procese ratifikácie kjótskeho protokolu kľúčová rola po tom, čo USA odmietli akúkoľvek spoluprácu pri jeho realizácii. Od konferencie o zemskej klíme v Riu de Janeiro roku 1992 platí na týchto rokovaniach princíp jednohlasnosti. Výhrady Japonska, Austrálie a Kanady sa týkali najmä zaväzujúceho rámca Pronkovho návrhu na zníženie skleníkových plynov, ktorý by mal charakter medzinárodnej zmluvy. Podľa plánovaného kontrolného systému by sa na krajiny, ktoré svoje ciele nesplnia, mohli uvaliť aj sankcie, Pronk však vo svojom návrhu žiadne priame sankcie už nespomína.

Napätie na konferencii v Bonne zavládlo po oznámení holandského predsedu, že o ďalších detailoch jeho návrhu sa už nemá čo diskutovať. „Take it or leave it - Dajte súhlas alebo to odmietnite,“ povedal Pronk.

PRE - SME VLADIMÍR MÜLLER, Bonn