V rámci Katedry dizajnu Vysokej školy výtvarných umení pracuje aj oddelenie, ktoré sa venuje dizajnu dopravnej techniky. Študenti tu už navrhli dizajn motocyklom, vlaku, dokonca aj lietadlu. A samozrejme, autám. S takým úspechom, že sa časom rozbehla tesná spolupráca s automobilovými firmami - nemeckým Volkswagenom a americkým Fordom. Je vo svete bežné, aby sa študenti podieľali na vzniku nových modelov automobilov? Nie celkom. Firma Volkswagen takto spolupracuje iba so štyrmi školami na svete. S Kráľovskou akadémiou v Londýne, školami v Nemecku a v USA a s bratislavskou VŠVU!
„Keď sme v roku 1992 oddelenia zakladali, na Slovensku ešte fungoval aký - taký automobilový priemysel. Prvým impulzom nášho vzniku teda bolo vychovať dizajnérov pre domáce fabriky“, spomína na začiatky oddelenia transport dizajnu jeho šéf, prorektor pre rozvoj a vedu Doc. Ing. Štefan Klein, akad. soch.
„Spolupracovali sme s Tatrovkou, venovali sa dopravnej a zemnej technike, ešte sa vyrábali aj Babety. V priebehu dvoch - troch rokov však bolo jasné, že firmy neodvratne zanikajú. A vtedy sa v Bratislave objavil Volkswagen. Bolo logické, že sme sa hneď pokúsili nadviazať kontakty.“
Prvé stretnutie sa udialo na Autosalóne v Nitre, kde oddelenie vystavovalo. Zástupcovia z firmy navštívili expozíciu VŠVU a takmer vzápätí prišli na školu ich nemeckí dizajnéri. Bol tam práve vtedy prieskum, čo znamená, že všetky oddelenia sa prezentovali svojimi prácami. Predstaviteľov Volkswagenu bratislavskí študenti zaujali a odvtedy sa vlastne začala spolupráca.
„Rozbiehala sa však iba pomalinky, až po dvoch rokoch nám ponúkli skutočné partnerstvo“, zdôrazňuje šéf katedry a pokračuje, že hneď na začiatku Bratislavčania znamenali zaujímavú skúsenosť.
„Stále v sebe máme niečo zo slovanskej nedôslednosti, takže hneď prvý šok bolo stretnutie s nemeckou pedantnosťou, dochvíľnosťou, presnosťou. Na projekte sme sa dohodli v kaviarni, do neskorého večera sme sa rozprávali, aké budú témy, čo asi sa bude urobiť. Vzhľadom na naše pomery sme čakali, že po prvom stretnutí sa teraz zhruba mesiac nebude diať nič. Lenže, Nemci už na druhý deň dodali presný plán, čo sa ktorý týždeň bude diať. A dodržiavali ho. Keď sa povedalo, že o dva týždne budú skice, skutočne o dva týždne prišli a študenti nemali nič hotové. Ešte len tak „lážo-plážo“ hĺbali, čo asi. Na dlhé hĺbanie však Nemci neboli zvedaví. Z prvého stretnutia sme teda odchádzali mierne zaskočení - teraz už ide do tuhého!“
Stretnutie s nemeckou pedantnosťou však malo aj pozitívne stránky. Vo veľmi krátkom čase Volkswagen vybavil školu materiálne - dodal potrebné veci na modelovanie, kreslenie a tiež metodológiu, ktorá sa používa v ich dizajnérskych štúdiách - a sponzorovali projekty VŠVU aj finančne.
„Vďaka spolupráci s Volkswagenom sa na škole podarilo zachytiť trend digitalizácie. Počítačové vybavenie je také dobré, že naši študenti sú schopní robiť animácie, virtuálne modely, digitálne zrealizovať celý proces od prvotného nápadu až do zhotovenia konečného modelu.“
Priemyselný gigant na umeleckej škole?
Na počiatku však bol jeden veľký problém. Písal sa rok 1993 a deväťdesiat percent študentov sa nevedelo dohovoriť cudzím jazykom. Vstup Volkswagenu však bol motiváciou učiť sa reči, pretože svoju prácu sa museli naučiť prezentovať v nemčine či angličtine.
„Kto to nedokázal, nemohol ísť von na stáž. Tí inteligentnejší to pochopili veľmi rýchle a dnes sú vo Volkswagene vo významných pozíciách.“
Prvým zadaním firmy bolo, aby študenti vyjadrili, čo si vo všeobecnosti myslia o nemeckom produkte, zadefinovali Volkswagen a skúsili spraviť kreáciu podľa vlastných predstáv. Prvý semester vznikali exteriérové modely, druhý interiérové.
„Študenti tak v pomerne krátkom čase absolvovali celý komplex dizajnu automobilov. Nemeckí dizajnéri chodili často do školy, robili si zápisky o študentoch a najlepších si čoskoro vzali na stáž.“
Dôležité bolo, že sa podarilo presadiť, aby nemeckí dizajnéri dostali titul hosťujúci profesori. Na tú dobu to bol pioniersky počin. Spočiatku niektorí predstavitelia VŠVU totiž zapochybovali, či na umeleckej škole majú priemyselní dizajnéri miesto.
„Tiež panovali obavy či spolupráca s Volkswagenom nebude orientovaná iba na problematiku karosérie, ale sám som bol milo prekvapený, že témy boli kreované slobodne a študenti boli zo strany hosťujúcich profesorov podporovaní, aby boli pri tvorbe odvážni a ponúkali netradičné riešenie. Nezaujímalo ich, ako bude vyzerať auto, ktoré sa bude vyrábať zajtra, na to sú v Nemecku zariadení oveľa lepšie ako my, ich zaujímal vkus mladej generácie, ľudí z východnej Európy. Do spolupráce sa postupne integrovali aj oddelenia skla, šperku, textilu a prvotná bariéra nedôvery - čo môže na škole urobiť veľký priemyselný gigant - sa prelomila.“
Vďaka spolupráci bratislavskí študenti vystavovali napríklad v prestížnej galérii užitých umení v Hamburgu, tiež v Glasgowe, alebo v Tokiu. Jedna študentka z oddelenia textilu pôsobí vo Francúzsku, kde navrhuje dizajn poťahových materiálov pre automobily. Oddelenie Produkt dizajn sa podieľa na navrhovaní vecí, ktoré sa kupujú s autom, ako okuliare, dáždniky, kľúčenky. Oddelenie skla zase navrhlo vázy pre nový Volkswagen Beatle. Nový chrobák má totiž v interiéri vozu aj vázu na kvet. Štandardná je z plastu, ale pre luxusné verzie urobila škola asi 80 návrhov, ktoré boli predstavené na svetovej moto - show v Tokiu. Ich realizáciu zaplatila firma Volkswagen.
Vstup na územie automobilky Ford
Spolupráci VŠVU s automobilovou firmou Ford pomohla vlastne náhoda.
„Mali sme šťastie, že jeden z našich hosťujúcich profesorov odišiel z Volkswagenu na špičkovú pozíciu šéf dizajnéra u Forda. Vďaka nemu sme začali spolupracovať aj s americkou firmou. V oboch automobilkách pracujú špičkoví dizajnéri, ktorí majú najlepšie školy vo svete, ich kvalita je veľmi vysoká, takže spolupráca s nimi je pre študentov nezaplatiteľná.“
Nevládne však medzi Fordom a Volkswagenom konkurenčný boj? Spočiatku sa ho obávali aj na VŠVU. Raz sa dokonca stalo, že v jeden deň neplánovane prišli delegácie z oboch firiem.
„Nastala trocha prekérna situácia, ale zobrali to celkom z humorom“, usmieva sa pri spomienke Š. Klein.
Sú v práci automobiliek nejaké rozdiely?
„Áno, vidno, že Ford je americká a Volkswagen nemecká firma. Ľudia vo Forde sú možno akoby menej metodickí. Ich zaujíma iba výsledok, ak nie je dobrý, nespolupracujú. Nemcov zaujíma aj cesta ako sa k výsledku prišlo. Volkswagen vsadil na kvalitu, na striedmosť, cítiť, že ide o nemecký produkt. Ford je možno v niečom odvážnejší, akoby dával väčší priestor. Ale je to len v relatívnej polohe, keď ich autá zrovnáte, sú to všetko dokonalé produkty.“
Šporťák z Bratislavy
Aj keď dnešné autá čo sa dizajnu týka, isteže nie sú celkom rovnaké, rozdiely sú menšie než voľakedy. Výrazná osobitosť áut sa stiera vzhľadom na globalizáciu aj zefektívnenie výroby. Nakoľko to však obmedzuje dizajnéra, má vôbec šancu výraznejšie sa tvorivo presadiť?
„Ale áno. Napríklad, keď sme mali robiť tému, čo je to nemecký produkt a čo komu pripomína, jeden študent si našiel paralelu, že auto je pre neho čosi ako pes. Má ho každá piata rodina, je to verný priateľ a podobne. Urobil teda víziu auta s proporciami psa. No a podobnú interpretáciu malo potom v Paríži Audi, keď predstavovali modely „of road“. Verejne priznali, že inšpiráciu mali z Bratislavy!“
Študenti, ktorí sa na stážach uplatnili, zaujali podľa Štefan Kleina práve individualitou.
„Pre firmu sú cenní ľudia, ktorí prinášajú impulzy, sú kreatívni. Jeden z našich študentov je napríklad spoluautorom nového modelu Bugatti Veyron - športového automobilu limitovanej série. To je predsa čosi fantastické! Naši absolventi sú dnes doslova po celom svete, asi 80 percent ich našlo uplatnenie vonku. To je najlepší dôkaz, že spolupráca s našou školou má pre automobilové firmy zmysel.“
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
