Samozrejme, tak ako neexistuje čistý typ, neplatí to ani na vodičov, hoci práve za volantom sa zdá akoby sa z typického flegmatika stal zrazu cholerik.
V bežnom živote komunikujeme s inými ľuďmi rôznymi spôsobmi, slovne i mimoslovne. Vodiči za volantom komunikujú tiež využívajú verbálny aj neverbálny spôsob.
Okrem pravidiel cestnej premávky, ktorými by sa formálne mala doprava riadiť, existuje celý repertoár aj medzinárodne platných neformálnych pravidiel alebo signálov, ktoré si vodiči sami vytvorili.
Psychologička PhDr. EVA ROŠKOVÁ:
„V zásade môžeme rozlíšiť dva typy znakov: znaky vyjadrujúce toleranciu, porozumenie, upozornenie a znaky vyjadrujúce agresiu, negativizmus, zlosť. Verbálna, slovná komunikácia má za volantom špecifické postavenie. Mnoho vodičov ju využíva neuvedomujúc si pritom jej neúčinnosť, pretože nie je možné ju počuť a dať primeranú spätnú väzbu.
Omnoho efektívnejšia je mimoslovná komunikácia, založená na signáloch, znakoch, gestách. Medzi najpoužívanejšie patria blikanie svetiel, blikanie smerovými svetlami, trúbenie, lepenie sa na chrbát, atď. Je zaujímavé, že ten istý znak má v rôznych situáciách rôzny význam, raz pozitívny, inokedy negatívny.
Trúbenie sa napríklad používa na vyjadrenie nevôle nad chybou iného vodiča, ako výstraha chodcom, ale aj ako pozdrav.
Blikanie svetiel - signalizujúci chce, aby vodič umožnil predbiehanie, ale tiež ako pozdrav, upozornenie protiidúceho, že oslňuje diaľkovými svetlami, upozornenie na policajtov.
Tailgating - lepenie sa na chrbát - agresívna forma komunikácie, ktorou vodič núti iného ustúpiť alebo zrýchliť. Robia to skôr muži, ženy veľmi zriedkavo.
(uj)
