
Lucia Ivanová. FOTO SME
- ĽUBOŠ PILC
Dvadsaťdvaročná Lucia Ivanová bežala v tejto sezóne v hale 200 m dovedna päťkrát a vždy zlepšila slovenský rekord (24,33 - 24,21 - 24,01 - 23,81 - 23,57!). V redukovaných tabuľkách jej patrí podľa účastníčok svetového šampionátu v Birminghame osemnáste miesto. Postup do semifinále nemusí byť nereálny, na posledných halových MS 2001 v Lisabone vypadlo v rozbehoch len sedem pretekárok, na postup stačil aj čas 23,78. V behu na 200 m je prihlásených 23 šprintérok. Z každého zo štyroch rozbehov postúpia do semifinále prvé dve a ďalšie štyri na základe dosiahnutých časov.
Dvadsaťdvaročná Lucia je naším malým atletickým zázrakom. Veľký talent prestal na dva roky popretkávanými zraneniami s akoukoľvek formou atletiky. V januári 2003 začala bratislavská študentka Fakulty telesnej výchovy a športu, rodáčka zo Žiaru nad Hronom, odznovu. Pekné a otvorené dievča spolupracuje spolu s mladým tridsaťročným trénerom Marošom Molnárom. Pravda, stále je v pozadí jej príprav otec, ktorý ju odmalička viedol k behom.
„Isteže by som chcela do finále, ale v januári by som považovala zmienku o mojom štarte na svetovom šampionáte za nevydarený žart. Stále prekonávať rekordy nemôžem, ale pokúsim sa aj v Anglicku. Pravda, už nemôže ísť o žiadne extrémne desatinové posuny,“ hovorila v nedeľu na pretekoch vo Viedni dlhonohá, vysoká dievčina (184 cm). „Zatiaľ som mala vždy šťastie na žreb dráhy čo najbližšie k mantinelu. Prišla som aj na to, kde som robila chybu. Som vysoká, vynášalo ma to na dlhší okraj. Už vo Viedni mi to bežalo pri vnútornom. Na betón som ušetrila minimálne meter z dĺžky. To vie byť dosť.“
Lucia ani tréner nechcú nič urýchľovať. Pracujú v skromných podmienkach s minimálnymi dotáciami (pre zaujímavosť, od Slovenského atletického zväzu desaťtisíc viazaných na poukážku). Obaja napriek tomu tajne snívajú o otvorených majstrovstvách sveta koncom augusta tohto roku v Paríži. Limit je 22,97 s. „Neviem, neviem,“ usmievala sa Lucia, „ale na olympiádu v Aténach 2004 je ten istý. Splniť ho v takom časovom horizonte, to už považujte za pevné odhodlanie.“ (pf)