Ester Judita Hansmanová v Malom zemiakovom blues. FOTO - TASR
Rasťo Piško: Bude ako nebolo. Divadlo Nová scéna Bratislava. Réžia: Karol Spišák. Dramaturgia: Miloš Ruppeldt. Scéna: Štefan Hudák. Kostýmy: Miloš Pietor. Hrajú: Ivan Vojtek, Marián Labuda ml., Karol Čálik, Dušan Kaprálik. Premiéra: 14. marec.
Humorista Rasťo Piško sa vracia na Novú scénu. Nie však ako herec, ktorého diváci Novej scény poznali z Kuba, ale ako autor celovečernej prvotiny Bude ako nebolo.
Jeho hra sa odohráva v klasickej slovenskej krčme ako javisku niekoľkých storočí. Na tejto scéne sa máme predviesť, akí sme boli, sme momentálne a asi budeme. Prvotný autorov úmysel bol vtipne zachytiť obdobie SNP. Časový horizont však rozšíril a prevedie nás udalosťami od Jánošíka až po súčasnosť. Od predstavenia nečakajte hodinu dejepisu. Pristupuje k historických udalostiam asi tak voľne, ako s nimi narábal Shakespeare.
„Je to prierez slovenskými dejinami v krčme, kde ženy veľkú rolu nezohrávajú. Aj keď musím priznať, že neexistuje ľudská situácia a ani vojna, v ktorej by ženy nezohrali svoju úlohu,“ hovorí Rasťo Piško. „Je to čisto mužské obsadenie, ale ženy sú tam stále prítomné. Spomína sa tam stále hlavne jedna odbojová pracovníčka.“ Tak ako celé Slovensko, aj postavy krčmára, baču, dedinského učiteľa, miestneho komunistu, partizána či spomínaného starostu nakoniec preplávajú nástrahami dejín.
Hudobný bar šitý na mieru
Roman Féder - Štefan Krasula: Malé zemiakové blues. Divadlo Jána Palárika v Trnave. Réžia: Jozef Krasula. Dramaturgia: Miroslava Čibenková. Hudba: Roman Féder. Scéna a kostýmy: Ján Zavarský. Choreografia: Marta Augustínová. Premiéra:15. marec
Hry napísané na mieru majú radi všetci herci. Objednávku s konkrétnymi požiadavkami vzniesli v trnavskom divadle a výsledok je na svete. S myšlienkou a osnovou príbehu prišiel herec Roman Féder. Do konečnej podoby ju priviedol Jozef Krasula. Príbeh zasadili do hudobného baru v New Orleans, ktorého jedinečnú atmosféru dotvára živá hudba a zvodné speváčky. U diváka sa mimoriadnej obľube tešia muzikály a ich transformáciou sú hry s piesňami, ktoré sú vypredaným artiklom napríklad na bratislavských scénach. Želanie divákov vyslyšali aj v Trnave.
Hrou popretkávanou piesňami je nový príbeh o osudoch osadenstva hudobného lokálu. Klaviristovi sa rozvracia vzťah so speváčkou, triešti sa kapela a bar dostáva nového vlastníka. Herci musia presvedčiť aj o svojich speváckych kvalitách, lebo nároky stúpajú s každou novou premiérou.
V máji pravdepodobne vyjde aj CD s piesňami, ktoré odznejú v Malom zemiakovom blues, povedal herec Roman Féder.
Margita a Besná na scéne
Na motívy slovenskej ľudovej povesti Margita a Besná. Žilinské mestské divadlo. Réžia: Katarína Burdová. Hudba: Erik Piš. Dramaturgia: Elena Knopová. Výprava: Jaroslav Valek. Hrajú: Jana Varhalíková, Ľubica Klimková, Milan Pšenko, Juraj Badín. Premiéra: 14. marec
Nedokončené príbehy sú vždy vďačným materiálom pre umelcov. Dostať priestor na vlastné poňatie príbehu môže byť veľkou výzvou. Ľudová povesť vyzvala k tvorbe aj študentov Akadémie umení. Predbehol ich síce už Janko Kráľ, ale na divadelnú scénu privedú tajomný príbeh oni. Strašidelná rozprávka má aj morálny podtext. Macocha zo žiarlivosti zhodila zo skaly svoju chovanicu bez očitých svedkov, ale nedokáže sa vysporiadať so svedectvom vlastného svedomia. Príbeh sa v tejto inscenácii rozbieha do epickej šírky a plnosti. Dojíma svojou poetikou a symbolmi.
Tri sestry na zamyslenie
Anton Pavlovič Čechov: Tri sestry. Sieň Ponitrianskeho múzea. Réžia, dramaturgia, preklad a úprava: Svetozár Sprušanský. Hudobná dramaturgia: Peter Zagar. Scéna a kostýmy: Andrea Bártha, Maďarsko. Premiéra: 14. a 15. marec
V jednej chvíli je divák svedkom zábavy v príjemnom prostredí, obklopený ruskými špecialitami, prežíva spolu s hrdinami ich sladko-trpké romance a vníma porozumenie, krásu, melanchóliu. Vzduch je presiaknutý Puškinom a Lermontovom. Na prvý pohľad nejde o žiadne hlboké posolstvo, ale zasvätení už vedia, že také niečo sa sotva dá povedať o Čechovových dielach. Na dnes a zajtra je pripravená ďalšia premiéra jeho Troch sestier.
Ako javisko pre svoje Tri sestry si vybral režisér Svetozár Sprušanský reprezentačnú sálu Ponitrianskeho múzea. Nebolo to náhodou, pretože rodinná oslava menín slečny Iriny Prozorovovej v podaní novej posily divadla Zuzany Moravcovej sa možno v Čechovových predstavách odohrala práve v podobných priestoroch. Hra uvádza divákov do salónu starobylej ruskej rodiny, v ktorej vládne krása, porozumenie, melancholické piesne, verše a duch Puškina, Nekrasova, Lermontova a potom to spomínané šampanské, vôňa ruského čaju a pirohov. Pozvaní hostia prinášajú dojímavé darčeky. V pozadí však cítiť bôľ, samotu a krutosť života, ktorá môže viesť do nenávratnosti.
Po Čajke ide o druhé dielo ruského dramatika Čechova v Nitre a Svetozár Sprušanský hovorí, že Čechovovu trilógiu by chcel zakončiť Višňovým sadom v skutočnom sade pod rozkvitnutými višňami. „Tento autor je mojou srdcovou záležitosťou a predpokladám, že celý projekt by som mal zavŕšiť v priebehu troch rokov. Už som si vyhliadol aj višňový sad neďaleko Nitry, ale zatiaľ neprezradím, kde,“ tvrdí.
