Diktátori z „osi zla“ využívajú chudobu ľudí

Hospodárske superveľmoci sa cítia ohrozené chudobnými krajinami. Niektoré ázijské štáty, v ktorých vládne diktatúra, totiž zhromažďujú zbrane hromadného ničenia alebo podporujú medzinárodný terorizmus. Američania v koalícii s Britániou otvorene hovoria ..

Iracké dievčatko je bochník chleba, zatiaľ čo jeho matka čaká na mesačný prídel jedla pred vládnym centrom v Bagdade. Režim Saddáma Husajna viedol tri neúspešné vojny, ktorých následkom boli ekonomické sankcie a chudoba v krajine. FOTO – TASR/EPA

Režimy v týchto štátoch, ktorým sa hovorí aj „os zla“, majú snahu ohrozovať vyspelý svet, aby mu bránili v zahraničnopolitickej intervencii. Dávajú tak však superveľmociam dôvod na vojenskú intervenciu. Veľkú úlohu pritom zohráva práve chudoba a zhromažďovanie národného bohatstva vládnucou vrstvou.

Na porovnanie, výška HDP na jedného obyvateľa je v Severnej Kórei dvanásťkrát nižšia ako na Slovensku. Všetky hodnoty vyprodukované hospodárstvom krajiny držia v rukách poprední predstavitelia komunistického režimu. Až tretina HDP smeruje na financovanie armády. Na Slovensku sú to necelé dve percentá.

Ohrozovanie vyspelého sveta nemajú na svedomí chudobní obyvatelia krajín „osi zla“, ale ich diktátori. „Je štatisticky dokázané, že terorizmus je produkovaný v prostredí bohatstva,“ hovorí zahraničnopolitický analytik Ivo Samson. Napríklad Irak a Irán majú síce všetky geografické predpoklady, aby sa vďaka nesmiernemu ropnému bohatstvu stali jednými z najbohatších v regióne. No režimy, ktoré tam vládnu, bohatstvo nedistribuujú. Chýba im totiž demokracia a trhový mechanizmus.

Aby v týchto krajinách mohli zostať pri moci diktátori, musia krajinu izolovať od vyspelého sveta. „Ako nástroj pri tom využívajú hrozbu útoku zbraňami hromadného ničenia alebo terorizmus,“ vysvetlil Samson. TOMÁŠ VELECKÝ

„Os zla“ v číslach Irak Severná Kórea Irán

HDP 59 mld USD 21,8 mld USD 426 mld USD

HDP/obyv. 2500 USD 1000 USD 6400 USD

rast HDP -6 % -3 % +5 %

tvorba HDP poľnohosp. 6 % 30 % 20 %

priemysel 13 % 42 % 24 %

služby 81 % 28 % 56 %

inflácia 60 % - 13 %

prac. sila 4,4 mil. 9,6 mil. 18 mil.

výdavky na armádu 1,3 mld (2,2 %) 5,1 mld (31,3 %) 9,7 mld (3,1 %)

priemysel ropa, vojenská technika, ropa,

chemikálie, strojárstvo, chemikálie,

textílie chemikálie textílie

Zdroj: Central Intelligence Agency, údaje sú z roku 2001

Irak

Irackému hospodárstvo dominuje ropný ťažobný priemysel. Ten tvorí až 95 percent zahraničného obchodu krajiny. V 80. rokoch vyústila desaťročná vojna s Iránom do zničenia viacerých ropných zariadení a na ich obnovu si musela vláda Saddáma Husajna požičať v zahraničí najmenej sto miliárd dolárov. Splácanie tohto dlhu znemožňovalo Iraku využívať príjmy z predaja ropy na naštartovanie ekonomiky. Po skončení vojny v roku 1988 začal export ropy znova rásť a Irak vybudoval nové ropovody a zrekonštruoval ropné veže.

Napadnutie Kuvajtu v auguste 1990 však vyústilo do medzinárodných ekonomických sankcií a spolu s vojenským zásahom Spojených štátov v januári 1991drasticky znížilo ekonomickú aktivitu krajiny. Hospodárska situácia Iraku sa začala znova zlepšovať až po naštartovaní projektu OSN Ropa za potraviny (oil for food) v decembri 1996. O tri roky neskôr dostal Irak od OSN povolenie vyvážať aj nad rámec tohto programu a export ropy je dnes na úrovni troch štvrtín predvojnovej úrovne.

Severná Kórea

Jedna z najviac izolovaných krajín sveta, kde stále vládne centrálne riadené hospodárstvo, čelí zúfalému stavu. Priemysel Severnej Kórey je už za hranicou reštrukturalizovateľnosti. Je to výsledok dlhoročnej podinvestovanosti a nedostatku náhradných dielcov pre výrobné linky. Napriek dobrej úrode v roku 2001 pokračuje v krajine deväťročný nedostatok potravín. Kolektívne poľnohospodárstvo nedokáže čeliť niekoľkým rokom neúrody a chronickému nedostatku pohonných látok a hnojív.

Masívna medzinárodná potravinová pomoc v rokoch 1995 – 96 pomohla komunistickému režimu vyhnúť sa masovému hladomoru, ale obyvatelia zostávajú bezbranní voči podvýžive a úpadku. Obrovské vládne výdavky na zbrojenie zhltnú každý rok z rozpočtu peniaze potrebné na investície a verejnú spotrebu. V Severnej Kórei komunistický režim doviedol k dokonalosti Marxovu teóriu socializmu a zrušil peniaze. Fungovali tam však poukážky na jedlo. Pred rokom boli kórejskí vodcovia prinútení znova zaviesť peniaze, čo vyústilo do okamžitej hyperinflácie.

Irán

Iránska ekonomika je mixom medzi centrálnym plánovaním a súkromným podnikaním. Štát kontroluje všetky veľké spoločnosti vrátane ropných ťažobných firiem a poľnohospodárstvo na vidieku. V rukách súkromnej sféry sú malé firmy podnikajúce v obchode a službách. V krajine vládnu náboženskí fundamentalisti, ktorých myslenie má korene v arabskom socializme. Prezident Chattámí sa snaží pokračovať v pomalých trhových reformách, ktoré zaviedol jeho predchodca.

Irán sa vážnejšej kríze po vojne z Iraku dokázal spamätať aj vďaka silnému trhu s ropou v polovici 90. rokov. Pravidelné príjmy z obchodovania vtedy Teheránu pomohli zmierniť tlak na štátnu pokladnicu vyvolaný splácaním dlhov. Iránska ekonomika je však krehká a hlbokú ranu jej zasadil pokles cien ropy v rokoch 1997 – 98. Nasledujúci rast cien už krajine veľmi nepomohol vyriešiť štrukturálne hospodárske problémy, zahŕňajúce aj nedostatok zahraničného kapitálu. (tv)

(Spracované podľa správy CIA)

Rozdiel medzi nepriateľmi je priepastný

Proti trom chudobným krajinám stoja ekonomické a vojenské superveľmoci Spojené štáty a Británia. Hrubý domáci produkt týchto dvoch krajín je takmer 23-krát vyšší ako HDP Iraku, Severnej Kórey a Iránu. Súhrn hodnôt vytvorených v týchto dvoch anglosaských štátoch sa blíži k dvanástim biliónom dolárov.

Spojené štáty sú však v posledných rokoch v najvážnejších problémoch od 80. rokov. Ekonomický rast je spomalený takmer na nulu a správy o hromadných prepúšťaniach sú za oceánom takmer na dennom poriadku. Kríza sa v Amerike začala spľasnutím bubliny internetových akcií pred tromi rokmi a teroristické útoky zo septembra 2001 ju ešte prehĺbili. Dolár je na najslabšej úrovni od roku 1999, americkej ekonomike totiž neprospieva ani rast verejných výdavkov v súvislosti s vojenskými zásahmi.

V Londýne je situácia oveľa pokojnejšia. Británia za uplynulé dve dekády úspešne zredukovala štátne vlastníctvo a nastúpila cestu rozvoja sociálneho systému. Poľnohospodárstvo je na britských ostrovoch intenzívne a zabezpečí 60 percent potreby trhu, hoci zamestnáva len jedno percentu ľudí. Náleziská uhlia, zemného plynu a veľké zásoby ropy zabezpečujú desatinu tvorby HDP, čím sa Briti radia k národom s najväčším podielom industrializácie. Najrozvinutejšie sú však v Británii služby, hlavne bankovníctvo a poisťovníctvo. Peňažný sektor sa podľa analýz onedlho stane najvýznamnejšou zložkou pri tvorbe hrubého domáceho produktu. (tv)