BRATISLAVA – Od januára môžu obce využiť nezamestnaných vo svoj prospech. Starostovia sa však do tejto možnosti príliš nehrnú.
Nezamestnaní, aby dostali plné sociálne dávky, musia buď odpracovať istý čas pre obec, alebo každých 14 dní preukázať, že si hľadajú zamestnanie. Inak prídu o polovicu svojich sociálnych dávok a namiesto 2900 korún dostanú len 1450.
Lenže starostovia nemajú dosť peňazí na pracovné pomôcky ani dosť vlastných ľudí na školenie „pracujúcich nezamestnaných“ o bezpečnosti pri práci. „Budeme im musieť dať dozor, na čo treba uvoľniť našich pracovníkov,“ vysvetľuje primátor Detvy Ján Šufliarsky. Nemajú pre nich ani dosť práce, nanajvýš hrabanie trávy či zametanie ulíc, aj to len na jar. „Veľký efekt si od toho nesľubujem,“ dodáva.
„Ja sa na to asi nedám,“ hovorí starosta Ladiec v Ilavskom okrese Ján Remo. Má ešte jeden dôvod. „Ťažko mi je vyberať niekoho. Keď jedných vyberiem, ako by som ich trestal,“ hovorí.
Podobný problém má aj starosta Nálepkova v Gelnickom okrese Dušan Daniel, navyše má v obci až 500 nezamestnaných. Pre všetkých prácu sotva nájde.
Šufliarsky pochybuje, že z prácou pre obec nezamestnaní čosi získajú. Nedostanú za to peniaze navyše, nemajú nárok na príspevok na stravu. Väčšinu nestrhnutej polovice dávky nakoniec aj tak dajú na stravu mimo bydliska či cestovné, myslí si.
Remo zas pochybuje, že keď dvakrát do mesiaca zametú ulicu, vypestujú si pracovný návyk, ako dúfa ministerstvo práce. Viac práce by sa podľa neho našlo na cestách v správe štátu, kde by napríklad mohli natierať zvodidlá.
Ministerstvo neurčilo, aký má byť charakter práce pre obec. Napríklad v Giraltovciach na východnom Slovensku sa prácami pre obec rozhodli súčasne riešiť rómsku otázku. Mesto odkúpilo lokalitu na výstavbu bytov a na čistenie pozemku využívajú nezamestnaných Rómov – budúcich majiteľov bytov. Na jar ich využijú na výstavbu ciest a infraštruktúry a ak bude dosť peňazí aj na samotnú výstavbu bytov. V bratislavskom Starom Meste zas budú nezamestnaní hliadkovať pred školami. (joč)
príklady menších prác pre obec
- upratovanie verejných priestranstiev, starostlivosť o zeleň, čistenie brehov potokov,
- údržba obecných budov, výstavba športovísk či iných obecných zariadení,
- vedenie záujmových krúžkov, starostlivosť o starších občanov, súpis hrobov na cintoríne.
Pri prácach pre obec by sa malo prihliadať na kvalifikovanosť nezamestnaných. Vysokoškolsky vzdelaní občania by mali vykonávať odbornejšie práce. (joč)
Civilná služba bude aj pri hasičoch a záchranároch
BRATISLAVA – Počet čakateľov na výkon civilnej služby by sa mal znížiť. Umožní to novela zákona o civilnej službe, ktorej návrh včera schválila vláda. Nová právna úprava rozširuje okruh organizácií, kde možno vykonávať civilnú službu, na hasičské a záchranné zbory.
Mladí muži však nebudú nasadzovaní do priamych zásahov. Podieľať by sa mali len na pomocných prácach, napríklad na kontrole a údržbe techniky či plnení vriec pieskom.
V septembri minulého roka územné vojenské správy evidovali vyše 6200 občanov čakajúcich na povolenie výkonu civilnej služby. (tasr)
Súhrnná správa: Rómovia nie sú jednoliati
BRATISLAVA – Väčšina spoločnosti vníma rómsku populáciu ako jednotliaty celok, hoci je vnútorne veľmi členitá. Množstvo problémov s Rómami je aj výsledkom toho, že k jednotlivým skupinám treba pristupovať rozdielne. To je hlavná myšlienka, ktorá sa tiahne všetkými kapitolami knihy Čačipen pal o Roma, čiže Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku. Publikácia Inštitútu pre verejné otázky má na viac než 900 stranách poskytnúť obšírne informácie o rómskej populácii, o politike štátu voči nej a ponúka aj riešenia.
Správa podľa editora Michala Vašečku vyvracia mnohé zaužívané stereotypy a snaží sa rozbiť mýtus, že rómsky problém je neriešiteľný.
Riešenie autori vidia v desegregácii, čiže neizolovaní rómskych komunít od majoritnej spoločnosti. Uvažujú aj o rómskom národe, a nie len o rómskom etniku. Kniha má ambíciu stať sa čítankou pre politikov, novinárov a širokú verejnosť. Na jej príprave sa podieľalo takmer 50 odborníkov a 18 lektorov dohliadalo na odbornosť textov. Piati autori sú Rómovia.
Podrobnejších informácií o rómskej menšine je málo, myslí si Vašečka. Do roku 1989 skúmali Rómov len etnológovia. Potom sa objavilo viacero materiálov, podľa Vašečku však sú nedostačujúce. Správa by mala byť súhrnom všetkých doterajších poznatkov, ale aj nových faktov – napríklad o histórii Rómov, ich religiozite, ale aj o Rómoch ako objekte politického extrémizmu.
Súhrnná správa vychádza v čase, keď má vláda predložiť Európskej komisii správu o situácii Rómov na Slovensku. Vašečka verí, že sa kniha stane alternatívou pri jej príprave. (hr)
Koľko podpisov je pod petíciou za referendum?
BRATISLAVA - Organizátori petičnej akcie za vypísanie referenda o vstupe Slovenska do NATO už nezverejňujú počet zozbieraných podpisov na petičných hárkoch. „Oznámime už len konečné čísla krátko predtým, ako pôjdeme petičné hárky odovzdať prezidentovi,“ povedal včera predseda petičného výboru Eduard Chmelár. Iniciátori pred časom oznámili, že k 15. februáru, teda mesiac od vyhlásenia petície, sa im podarilo zozbierať vyše 250-tisíc podpisov. Potrebných 350-tisíc podpisov chcú mať do konca marca. Okrem možnosti spojiť referendum o vstupe do NATO s referendom o únii je dôvodom pre tento termín aj proces ratifikácie členstva Slovenska v aliancii, ktorý sa začne 26. marca. (tasr)
