Policajti zaisťujú stopy pred vládnou budovou v Belehrade na mieste, kde neznámy atentátnik zastrelil premiéra Djindjiča. FOTO – TASR/AP
Keď sa Zoran Djindjič stal pred dvoma rokmi srbským premiérom, jeho vyhlásenie sa ničím nelíšilo od rečníckych zvratov ktoréhokoľvek z jeho východoeurópskych kolegov: veľkolepo vyhlásil boj s korupciou a organizovaným zločinom. Čoskoro však naozaj začal hnevať svojich koaličných partnerov snahami prevziať kontrolu nad skorumpovanými štátnymi podnikmi, prepúšťaním policajtov a tvrdým postojom voči Albáncom na hraniciach s Kosovom.
Počas dvoch rokov v kresle premiéra sa vypracoval na najsilnejšieho srbského politika po Miloševičovi. Začal s ekonomickými reformami, spustil nie celkom transparentnú privatizáciu, ktorá sa však stala hracím priestorom pre jediných čo pre dvoma rokmi mali v Srbsku peniaze: miestnych obchodníkov a mafiu.
Bol to Djindjič, kto v roku 2001 rozhodol o odovzdaní Miloševiča pred haagsky tribunál pre vojnové zločiny, čím pustil do spustošenej krajiny medzinárodnú pomoc.
„Bol to demokratický politik, ktorý sa vedel pohybovať v mocensko-politickom vákuu po Miloševičovi. Využíval systém, ktorý Miloševič vystaval na seba. Akonáhle dostal pod kontrolu najdôležitejšie inštitúcie, kontroloval všetko. Vymanévroval svojho politického rivala Koštunicu, vyriešil si ústavný problém s Čiernou horou a práve keď sa mohol nadýchnuť a začať pracovať, ho zavraždili,“ povedal Milan Nič zo spoločnosti Pontis, ktorý je práve na ceste po Srbsku.
S väčšinovou podporou v parlamente a rozpracovanými návrhmi nových zákonov viedol Srbsko k parlamentným voľbám, ktoré sa mali konať o rok a pol. Stál na vrchole mocenského modelu, ktorý horko-ťažko udržiaval zničené srbské hospodárstvo pred rýchlym pádom na dno.
Po jeho zavraždení sa reformy aspoň načas zastavia. Na Srbov doľahne materiálna núdza. Priestor dostanú tí, ktorí z nej vedia ťažiť.
Sám Djindjič po poslednom pokuse o atentát na neho pred mesiacom rozprával o zotrvačnej schopnosti reforiem, ktoré rozbehol. „Ak si niekto myslí, že reformy môžu byť zastavené elimináciu mojej osoby, žije v obrovskom omyle. Systém pobeží ďalej,“ povedal podľa BBC.
Teraz Srbov zrejme čakajú predčasné voľby. V nich môže povstať práve Djindjičov rival Koštunica, ktorý sa po nepodarenej prezidentskej kandidatúre už chystal do politického dôchodku.
Atentát na Zorana Djindjiča neotrasie len Srbskom, ale celým Balkánom. „Djindjiča brali v Bosne a Hercegovine aj v Chorvátsku ako najvhodnejšieho partnera na uzmierenie. Určite nastane aspoň dočasné ochladenie zbližovania,“ povedal Filip Tesař, špecialista na Balkán Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
Srbi si môžu aspoň v niečom vydýchnuť: nedávny prezidentský kandidát, ultranacionalista Šešelj, podporovaný Miloševičom z haagskej cely, sa pred dvoma týždňami sám vydal do Haagu a nemôže sa už politicky aktivizovať. Inak by im okrem ekonomického úpadku hrozilo aj opakované etnické násilie.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
FOTO SME – PAVOL MAJER
Zoran Djindjič mal veľa nepriateľov
Zoran Djindjič bol jedným z juhoslovanských hrdinov: bol lídrom protimiloševičovskej opozície a po páde diktátora sa stal srbským premiérom – prvým nekomunistickým v povojnovej histórii Juhoslávie.
Veľmi rýchlo však získal množstvo nepriateľov. Nie len v tábore Slobodana Miloševiča, ale aj u svojich bývalých kolegov a aj v radoch podsvetia. Preto sa teraz špekuluje, kto ho zabil.
Pád Miloševiča znamenal aj rozpad dovtedy jednotnej opozície. Najviditeľnejší spor vznikol medzi Djindjičom a juhoslovanským prezidentom Vojislavom Koštunicom. Nacionalisticky zameraný Koštunica obviňoval Djindjičov kabinet, že je skorumpovaný a že málo bojuje proti organizovanému zločinu.
Koštunica, ktorý sa netají svojím odporom k Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu, nemohol tiež Djindjičovi zabudnúť vydanie Miloševiča do Haagu.
Vždy elegantne oblečený pragmatik Djindjič nebol príliš populárny ani v samotnom Srbsku. Najviac odporcov získal na jar 1999, keď sa po začatí bombardovania Juhoslávie uchýlil do Čiernej Hory s poukázaním, že sa obáva o „svoju bezpečnosť“.
Djindjiča tiež často kritizovala opozícia, že kumuluje moc do svojich rúk, a niekedy sa tiež poukazovalo na jeho údajné kontakty s podsvetím. To ale vždy vehementne popieral.
Nepriateľov si narobil i medzi nacionalistami, ku ktorým začiatkom 90. rokov patril. Nedávno napríklad sľúbil, že sa pokúsi zadržať bývalého armádneho veliteľa bosnianskych Srbov – generála Ratka Mladiča, ktorý sa vraj skrýva v Srbsku. (čtk, kos)
REAKCIE
Stipe Mesič, chorvátsky prezident: „Bol to šialený čin. Nie je to dobré pre Srbsko, nie je to dobré pre nás ako susedov. Srbsko práve prechádzalo veľmi zložitým obdobím a tento atentát spomalí celý proces prechodu k demokracii.“
Javier Solana, vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku: „Je to tragédia. Poznal som Zorana Djindjiča veľmi dobre, veľa sme spolu pracovali. Bol mojím osobným priateľom a priateľom Európy.“
Bývalý juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica: „Fakt, že sa udialo takéto politické násilie a nie prvýkrát, je strašnou pripomienkou, aký malý pokrok sme spravili na ceste k skutočnej demokratizácii našej spoločnosti. Zoran Djindjič a ja sme sa nezhodli v mnohých veciach. Teraz je dôležité čo najdôraznejšie odsúdenie terorizmu a násilia v politike. Je to ďalšie kruté varovanie ako silno prerástlo kriminálne prostredie do našej spoločnosti.“
Spoločné vyhlásenie Joschku Fischera a Dimitrija Rupeľa – šéfov nemeckej a slovinskej diplomacie: „Sme šokovaní a zhrození. Tento zločin nebol zameraný len proti Zoranovi Djindjičovi, ale aj proti demokracii a stabilite v regióne.“
Ari Fleischer, hovorca Bieleho domu: „Zoran Djindjič zostane v našej pamäti za úlohu, ktorú zohral pri demokratizácii Srbska a za to, že Slobodana Miloševiča priviedol pred súd.“ (r)
CHRONOLÓGIA
Posledné atentáty na juhoslovanských politikov
október 1999 – jeden z lídrov srbskej opozície Vuk Draškovič prežil pokus o atentát
7. február 2000 – v belehradskej reštaurácii zabili juhoslovanského ministra obrany Pavle Bulatoviča
25. apríl 2000 – v Belehrade zastrelili šéfa juhoslovanských aerolínií Ziku Petroviča
13. máj 2000 – v Novom Sade zabili šéfa provinčnej vlády vo Vojvodine Boska Peroseviča
31. máj 2000 – zastrelili Gorana Zugiča, poradcu pre národnú bezpečnosť prezidenta Čiernej Hory Mila Djukanoviča
jún 2000 – Vuk Draškovič prežil ďalší pokus o atentát
10. jún 2002 – pri východe z belehradskej reštaurácie zastrelili úradníka srbského ministerstva vnútra a bývalého šéfa polície Boska Buhu
27. november 2002 – v centre Belehradu zabili Nenada Batocanina, vysokopostaveného úradníka federálneho ministerstva vnútra
21. február 2003 – srbský premiér Zoran Djindjič oznámil, že sa ho pokúsili zabiť
12. marec 2003 – Zorana Djindjiča zavraždili. (reuters, r)
