FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

ávateľov, ale vlani aspoň raz zmenili miesto.

Podajte priznanie

Hoci sa daňové priznania podávajú už 12. rok, stále sú pre mnohých ľudí marcovou nočnou morou. V prieskume verejnej mienky sa tri štvrtiny opýtaných ľudí priznali, že dane sú pre nich príliš komplikované.

Strach nie je na mieste, a to platí aj pre daňových nováčikov. V zložito vyzerajúcich formulároch sa pri troche sústredenia, prípadne s malou dávkou vysvetľovania dá nájsť algoritmus, ktorý dovedie daňovníka k cieľu - výške dane. Vedou sa to stáva až vo väčších firmách, ktoré zasa majú viac možností, ako vec vyriešiť.

Základom úspechu je podať daňové priznanie. Zákon si „váži“ daňovníkov, ktorí nezabudnú na túto povinnosť a je k nim zhovievavejší aj ak spravili chybu. Zabudnúť alebo nestihnúť sa neoplatí najviac tým, ktorí chcú platiť paušálnu daň. Po 31. marci úrady takéto priznanie neberú a zostáva len možnosť zaplatiť „normálnu“ daň z príjmov.

Provu úlohou teda je identifikovať správny typ daňového priznania. Je to jednoduché, pretože ten, kto nemá eseročku, akciovku alebo inú formu právnickej osoby, a nie je ani poľnohospodár, môže si vybrať len medzi priznaním pre zamestnancov (A1 - závislá činnosť) alebo podnikateľov (B1, C).

Napokon, tlačivá sa dajú vyzdvihnúť na daňovom úrade, kúpiť alebo stiahnuť z internetu a vo všetkých prípadoch platí, že by nemalo byť ťažké vybrať si to správne.

Vypočítajte si daň

Pripomeňme, že ide o priznanie k dani z príjmov, ktoré sa robí raz ročne. Z toho jasné, že sa týka rôznych druhov zárobkov, honorárov a iných legálnych prilepšení, ktoré potešili účet alebo peňaženku minulý rok. Príjmy bez takzvaných odpočítateľných položiek a daňovo uznateľných výdavkov tvoria základ dane, ktorý po vynásobení percentom daňovej sadzby prezradí, koľko má kto zaplatiť.

Vo všeobecnosti sa započítavajú príjmy, ktoré pochádzali zo zamestnania a podnikania alebo duševného či hmotného vlastníctva. Naopak, táto daň nepočíta s príjmami, ktoré už raz zdanené boli niektorou inou daňou, ale ani s niektorými vybranými príjmami (pozri prehľad príjmov).

Hoci tí, čo menili zamestnanie, majú tento rok povinnosť navyše, práve oni to budú mať so spočítaním príjmov najjednoduchšie. Ak totiž mali príjem len od firiem, v ktorých počas roka pracovali, do daňového priznania „opíšu“ sumu príjmov zo zúčtovaných preddavkov, ktoré im na požiadanie mali jeho zamestnávatelia vystaviť.

Ak nepodnikali, nemusia si lámať hlavu nad zapisovaním ďalších príjmov, nevyhnú sa však pochopeniu odpočítateľných položiek. Tých je len niekoľko ana ich štúdium môže motivovať fakt, že znižujú daňový základ, a teda aj daň. Výška daňovej povinnosti v prípade zamestnancov by nemala byť nijako vysoká, pretože zamestnávateľ za nich odvádzal preddavky. V mnohých prípadoch sa teda povinnosť „zúži“ len na podanie daňové priznania. Ak by suma preddavkov bola vyššia ako daňová povinnosť, mal by zamestnanec požiadať svoj daňový úrad o vrátenie preplatku.

JURAJ JAVORSKÝ