Kanadského sudcu Phillipa Kirsha zvolili za prvého predsedu Medzinárodného trestného súdu. FOTO- REUTERS
HAAG - Jedenásť mužov a sedem žien včera slávnostne zasadlo do kresiel sudcov novej nadnárodnej súdnej inštitúcie. Vznik Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý má súdiť jednotlivcov obvinených z vojnových zločinov a ťažkých porušení ľudských práv, sprevádzala kontroverzia spojená s odmietnutím niekoľkých krajín vrátane Spojených štátov uznať jeho celosvetovú právomoc. Podľa pôvodného plánu z dielne OSN mal byť založený „globálny súd“, ktorý mal svojou autoritou fungovať aj ako prevencia budúcich masových násilností.
Inaugurácia sudcov ICC prebehla v Rytierskej sále holandského parlamentu. Na ceremóniu prišli holandská kráľovná Beatrix, generálny tajomník OSN Kofi Annan, premiéri sympatizujúcich krajín aj ministri zahraničia.
O výbere sudcov sa rozhodovalo v OSN s prihliadnutím na rovnováhu pohlaví aj na geografické zastúpenie. Súdu stále chýba prokurátor. Ten má byť vymenovaný v apríli. Čerstvých sudcov už čaká viac ako 200 sťažností. Na prvého obžalovaného si však tribunál počká viac ako rok.
Súd bude môcť súdiť len zločiny spáchané po 1. júli 2002 a len v prípade, že vnútorný súd krajiny obvineného sa s prípadom odmietne zaoberať.
Globálna pôsobnosť nového tribunálu ostáva pre jeho zakladateľov vzdialenou métou. Zakladajúcu Rímsku zmluvu z roku 1998 ešte neratifikovali dve tretiny signatárskych krajín. Američania vznik globálneho súdu bojkotovali z obavy, že procesy s americkými občanmi budú politicky zneužívané. Dosiahli dohody s 24 krajinami, ktoré sa zaručili, že americkí občania na ich územiach dostanú v prípade obvinenia ICC imunitu. Dohodu odmietli ratifikovať aj Rusko a Čína.
Priaznivci ICC tvrdia, že jeho existencia je pre svet dôležitá aj v oklieštenej podobe.
„Samotná existencia súdu a možnosť, že jednotlivci páchajúci ťažké porušenia ľudských práv môžu byť volaní na zodpovednosť, môže zastrašiť budúcich vojnových zločincov,“ povedal sudca Navanethem Pillay. (zo)
