Hana Ulrychová
speváčka
sestra Petra Ulrycha

Kedy ste si naposledy spolu sadli a porozprávali sa?
Stretávame sa na rodinných oslavách. Nedávno mal môj manžel narodeniny, tak som napiekla, navarila a pozvala brata so švagrinou. Posedeli sme si, porozprávali sa, ale nie o robote.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli deti?
Modelová situácia, ktorú by vám popísal každý psychológ - o päť rokov starší brat, o päť rokov mladšia sestra. Zavadzala som mu v spoločnosti kamarátov, mierne mnou pohŕdal, ale keď prišlo k vážnejšej situácii, vždy som v ňom mala oporu.
Kto z vás dvoch vychádzal lepšie s rodičmi?
Ja. Som pokojnejší tip. Petr je prudkejšej povahy, s obrovským potenciálom fantázie.
Zdôveruje sa vám brat?
V medziach normálu.
Hovoril brat s vami aj o svojich láskach?
Ani nie. V tejto téme sme sa nikdy jeden druhému nezverovali.
Na čom sa viete pohádať?
Dokážeme sa celkom dobre pohádať. Na hlúpostiach, ale aj v názoroch na hudbu.
Čo si nedokážete odoprieť?
To sa mení podľa veku. V súčasnosti, pokiaľ mi to čas dovolí, prechádzku v prírode.
Čo si dopraje váš brat?
Toho je strašne veľa. On je domáci kutil, športovec, autor hudby pre mňa, kapelu, k filmom. Až niekedy nechápem, ako to dokáže všetko stihnúť.
Ako relaxujete?
Pred piatimi rokmi som začala jazdiť na bicykli.
Chodíte spolu s bratom do spoločnosti?
Ak sme spolu pozvaní, tak áno. Ale že by sme si programovo plánovali spoločné výlety do spoločnosti, tak to nie.
Čo sa vám na bratovi najviac páči?
Vždy si ide tvrdohlavo za svojím cieľom, nerobí veci pre efekt.
Čo mu najčastejšie vyčítate?
Nesústredenosť.
V čom se si najviac podobní?
V hudobnom cítení.
Čo ste sa o bratovi dopočuli z "dobre overených zdrojov"?
Nič. Všetky podobné záležitosti idú mimo mňa, lebo sa im programovo vyhýbam. Bulvár ma nezaujíma, aj keď musím priznať, že napríklad v supermarkete, keď idem s košíkom okolo časopisov, prečítam si titulky na obálke a tým pádom všetko viem.

Hana Ulrychová (53) sa na konzervatórium nedostala pre nedostatok talentu. Pri klasickom štúdiu sa však spevu venovala. Spolu s autorom pesničiek, bratom Petrom, vyhrala dvakrát Zlatú bratislavskú lýru s piesňami Spoutej mě a Kámen. Podľa piesne Javory pomenovali i kapelu, s ktorou dodnes účinkujú nielen na koncertných pódiách, ale i muzikále Koločava. Okrem toho účinkuje v muzikáli Radúz a Mahulena, kde spieva postavu Matky Zeme.

Petr Ulrych
gitarista, spevák
Hany Ulrychovej

Kedy ste sa naposledy stretli a porozprávali?
Hanka chodí k nám na návštevu, stretávame sa na mojej chalupe v Beskydách. Stretávame sa bežne, nie za účelom, že teraz sa ideme rozprávať.
Aký ste mali vzťah, keď ste boli malí?
Je o päť rokov mladšia, tak som ju aj bral ako mravca, ktorý neustále otravuje. Trvalo to až kým som neprišiel na to, že pekne spieva. Naraz som zistil, že vedľa nej nemám šancu, že som len brat sestry, ktorá naozaj vie spievať.
Kto z vás vychádzal lepšie s rodičmi?
Hanka. Je tolerantnejšia. Ja som samorast, vždy som mal hrozné nápady, a to mi zostalo. Spôsobuje mi to problémy nielen s rodičmi, ale i s ľuďmi okolo mňa. Hanka je úplne inak otočená, nič nerieši, nekritizuje, na všetko má pozitívny pohľad.
Zdôveruje sa vám sestra?
Čiastočne. V tom si udržujeme takú zdravú mieru. Keď ide do tuhého, dokáže sa vyžalovať, ale neotvárame sa pred sebou príliš. Podľa mňa to tak má byť.
Na čom sa viete pohádať?
Určite na muzike, v tomto je dosť tvrdohlavá, presadzuje si svoje a mne to pripadá v danom momente bez logiky, aj keď časom prídem na to, že v niečom predsa len mala pravdu.
Čo si nedokážete odoprieť?
Toho je veľa, ťažko by som to vymenoval. Dokážem byť poživačný, ale keď treba, zmobilizujem sa. Za každú cenu splním aj nepríjemné povinnosti.
Čo si dopraje vaša sestra?
Na rozdiel odo mňa dokáže odpočívať, ja si neviem len tak sadnúť alebo ľahnúť. Dopraje si také obyčajné pôžitky.
Ako najčastejšie a najlepšie relaxujete?
Ak robím psychickú prácu, relaxujem športom, prácami súvisiacimi s prírodou, pretože príroda sama o sebe je ralaxujúci prvok. Mám rád hory, tam zažívam pocity výšok, nadhľadu.
Hovorila vám setra o svojich láskach?
Táto téma bola medzi nami tabu.
Existuje niečo zaujímavé, čo ste sa o sestre dopočuli z tzv. overených zdrojov?
V žiadnom prípade nič. Dokonca ani novinári o nej nič neobjavili.
Čo sa vám na sestre najviac páči?
Jej pozitivita, jej náhľad na svet, s ktorým dokáže prekonávať ťažkosti.
Naopak, čo jej najčastejšie vyčítate?
Určitú tvrdošijnú ľahkomyselnosť. Niektoré veci si zaradí, že sú také alebo onaké a viac už o nich nepremýšľa.
V čom si myslíte, že ste si najviac podobní?
Máme veľa vlastností a čŕt spoločných, ale to asi nejde povedať jedným slovom, alebo jednou vetou.

Narodil sa 21.2. 1944 v Hradci Králové, študoval na SVVŠ a na leteckej fakulte Vojenskej akadémie v Brne. Tomuto povolaniu sa nikdy nevenoval. So sestrou Hanou pôsobil v bigbítových kapelách Vulkán, Bluesmani, Atlantis. V roku 1974 napísal muzikál Nikola Šohaj luopežník, ktorý sa hral štyri roky, zažil 300 repríz a neskôr ho rozšíril o nové pesničky a účinkujúcich, aby sa dodnes hral v Brne pod názvom Koločava. Je autorom hudby k viacerým filmom - Sonáta pro Zrzku, O statečném kováři, Pohádky tisíce a jedné noci a Díky za každé nové ráno.

Autor: Text, foto: Anna ÖLVECKÁ