Pôvodom čínsky spisovateľ žijúci vo Francúzsku Dai Sijie v labyrintoch knižnice Francúzskeho inštitútu v Bratislave. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
„Je to najkrajšie vyznanie lásky roka,“ nadšene napísal Le Figaro Magazine, keď vyšla kniha Balzac a malá čínska krajčírôčka. „Nejde ani tak o lásku medzi dvomi ľuďmi, ale vyjadrenie lásky k literatúre,“ povedal včera v rozhovore pre SME jej autor DAI SIJIE, ktorý prišiel do Bratislavy na pozvanie Francúzskeho inštitútu pri príležitosti nedávneho vydania jeho knihy v slovenčine (Slovart, preložila Beáta Panáková).
Dai Sijie (1954) sa narodil v juhočínskej provincii, prežil kultúrnu revolúciu, ale už takmer dvadsať rokov žije vo Francúzsku. Subtílny spisovateľ a filmár hovorí, že „kniha má v súčasnosti menší komerčný úspech, ale napriek tomu si myslím, že má väčšiu moc ako obraz. Ľudia vytvárajúci obrazy sú ovplyvnení najmä knihami.“
Jeho románový debut Balzac a malá čínska krajčírôčka sa okamžite stal bestsellerom. Bol preložený do dvadsiatich jazykov. „Jej úspech si neviem vysvetliť,“ hovorí Dai Sijie. Dovtedy nakrúcal filmy, ktoré nemali veľký ohlas. „Doteraz sa mi zdalo, že moja práca nie je úspešná. Táto kniha je výnimka. Keď som bol mladý, páčilo sa mi byť talentovaný a nepochopený, ale každodenný život je náročnejší. Kniha zmenila moju životnú situáciu, ale nezmenila mňa.“
Dej sa odohráva za vrcholiacej čínskej kultúrnej revolúcie, na začiatku sedemdesiatych rokov. Dvaja chlapci na prahu dospelosti len preto, že pochádzajú z „buržoáznych rodín“,musia isť na „prevýchovu“ do vzdialenej provincie v horách. Nie je tu elektrina, škola, lekár, ale zato je tu všadeprítomný kontrolný dohľad a tvrdá ruka malých komunistických funkcionárov. V tejto materiálnej aj duchovnej biede sa objaví kufor plný zakázaných západných kníh. Preklady Balzaca, Dumasa, Huga či Rollanda. Knihy zásadne zmenia život hlavných hrdinov.
Príchuť autobiografie? „Príbeh o ukradnutých knihách je pravdivý,“ hovorí Dai Sijie. „Rovnako ako motív môjho priateľa čítajúceho romány priateľke, do ktorej bol zamilovaný. Pravdou je aj to, že priateľke - krajčírôčke - sa páčil Balzac. Ale skutočná je aj postava starostu, ktorý nás posielal pozerať filmy do mesta, aby sme ich potom v osade prerozprávali. Možno, že obraz dievčaťa je trochu idealizovaný, ale základná línia príbehu bola naozaj prežitá.“
Kniha Dai Sijieho vyšla v roku 2000, v roku, keď iný čínsky exilový autor Gao Ťingjian získal Nobelovu cenu za literatúru. Bolo to po prvýkrát v histórii, keď reprezentant najpočetnejšieho národa sveta získal najprestížnejšiu literárnu cenu sveta. Podľa Dai Sijieho ide o obdobie, keď sa Západ začal hlbšie zaujímať o Čínu, hoci ani predtým nebolo mŕtvo.
„Už aj skôr vyšlo v angličtine množstvo kníh čínskych spisovateľov. Nešlo len o knihy predávané vo veľkých nákladoch. Tento záujem o Čínu je možno aj vec istej módy, ale myslím si, že je vážny.“
Aj sám Dai Sijie by si vedel predstaviť návrat do Číny, ale iba v prípade, keby sa mu prestalo dariť vo Francúzsku. „Naše povolanie je veľmi premenlivé. Dnes môže byť úspech, ale zajtra sa to môže zmeniť.“
Dai Sijie je tvorcom filmov Čína, moja bolesť (1989), Ten, kto odjedá z Mesiaca (1993) a Jedenáste dieťa (1998). Sfilmoval aj svoj román Balzac a malá čínska krajčírôčka, ktorý by sa na jeseň tohto roku mal dostať aj do slovenskej distribúcie. „Chcel som ho urobiť sám. Ako scenárista som písal aj pre iných režisérov, ale hoci to boli moji priatelia, často som bol sklamaný z výsledku. Teraz môžem nadávať len na seba.“
Dai Sijie však nechce byť autorom jednej knihy. Úspech prvej mu dodal dôveru, no cíti aj jej tlak. „Už vidím, ako sa na mňa recenzenti vrhnú, keď mi vyjde druhá kniha. Zatiaľ o nej nechcem hovoriť, lebo ju ešte len pripravujem, ale určite to nebude pokračovanie Balzaca.“
