Martin Fabuš (vpravo). ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL

Futbalový útočník Žiliny aj širšieho kádra reprezentácie MARTIN FABUŠ (11. 11. 1976, 186 cm, 82 kg) je v každom tíme mužom, na ktorého sa dá spoľahnúť. Koncovky muža, narodeného v znamení Škorpióna, bývajú pre súperov veľmi nebezpečné. Má za sebou 121 ligových zápasov, z toho 18 vo federálnej lige, dal 58 gólov, z toho 8 federálnych. Okrem toho si do súkromnej vitríny môže pripísať aj 7 gólov z nemeckej II. bundesligy za Karlsruhe. V sezóne 1997/1998 bol so 16 gólmi druhým najlepším strelcom Superligy o gól za Ľ. Luhovým, o sezónu neskôr bol už kráľom s 19 zásahmi. Po polročnom pobyte v Olomouci sa vrátil do Trenčína a stadiaľ šiel do Nemecka. A potom späť do Trenčína, kde bol na jeseň najlepším strelcom s 8 gólmi. V zime prestúpil do Žiliny za vyše 2 milióny korún, na základe verdiktu zmierovacej komisie Slovenského futbalového zväzu. V jej drese dal v nedeľnej dohrávke prvé dva góly a – práve do siete bývalého mužstva. V tabuľke strelcov o Pohár Práce je tretí s trojgólovou stratou za tandenom Vittek – Mintál.

Nebolo vám tak trochu ľúto dať úvodné góly v žilinskom drese práve do siete Trenčína?

„Čo už narobíte? Teraz som futbalovo Žilinčan. Aj keď je to, obrazne povedané, do siete bývalých vlastných, je to len reálny futbalový život. Tak sa na to pozerám.“

V premiére doma proti Púchovu ste neskórovali. Ako vás prijali spoluhráči, obecenstvo?

„Ja som v Žiline spokojný. S mnohými hráčmi som sa poznal už z ligy, z reprezentácie. Škoda, že sme nevyhrali nad Púchovom. Boli sme jasne lepší, ale aj taký je futbal. Obecenstvo ma prijalo dobre, ja musím teraz plniť to, čo sa odo mňa čaká.“

V útoku je silná konkurencia. Varadin, Gottwald, Rusnák, Nemec a vy. Nebojíte sa o miesto v základe?

„Výkonmi si ho musím vybojovať a udržať.“

Máte za sebou 180 minút v Žiline. Ako ste spokojný?

„Herne boli oba zápasy dobré, škoda, že sme nedotiahli do konca úvod proti Púchovu. Ja verím, že to už bude stále lepšie.“

Neprosili vás v Trenčíne pred zápasom, aby ste ich od gólov ušetrili?

„Nie, len sme si popriali navzájom veľa futbalového šťastia.“

S kým ste najlepšie vychádzali?

„So všetkými, ale najlepšie hádam s Hankom, s ním sme boli spolu aj v Nemecku, z mojej rodnej Nemšovej je zase Peter Ďuriš.“

Boli po zápase výčitky na vašu adresu?

„Nie, chlapci zobrali prehru športovo. Diváci občas niečo na moju adresu zakričali, ale to tiež patrí k veci.“

Myslíte na to, že by ste mohli opäť získať Pohár Práce?

„Nebolo by to zlé, ba bolo by to pekné. Ja myslím predovšetkým na góly pre mužstvo. Mňa poteší každý gól, nie pre bilanciu, ale z toho, že mám zo strieľania gólov stále radosť.“

Budete pokračovať v prenasledovaní Slovana?

„To je naším prvoradým cieľom. Pre nás je dôležité, aby sme zvládli najbližší zápas a čakali na prípadné zakopnutie Slovana. Myslím si, že všetko máme vo vlastných rukách a nohách.“