V zimnej prestávke sme sa mohli opäť presvedčiť, že láska k futbalu vie byť krátkozraká. Kým funkcionári Bratislavského futbalového zväzu a oblastných zväzov celú zimu pripravujú pre hráčov rôzne turnaje, pre trénerov doškoľovacie semináre a kurzy na získanie trénerskej kvalifikácie, pre funkcionárov z oddielov a klubov aktívy a semináre na zvýšenie kvality práce na všetkých úsekoch - adresáti spokojne pospávajú.
Slabá účasť na jednotlivých podujatiach (vrátane takého, akým je aktív pred štartom sezóny) v uplynulých týždňoch hovorí o nezáujme a ľahostajnosti. V rozohranej sezóne sú to zvyčajne práve oni, ktorí najviac kritizujú, ktorí oneskorene chcú doháňať zameškané. Na poslednú chvíľu, prípadne po funuse, by radi menili hracie časy, hracie plochy, naháňajú registrácie a podobne. Vôbec im neprekáža, že vlastne znevažujú prácu tých, ktorí zimu neprespali.
Hlasy o tom, že sú to dobrovoľní funkcionári a je prestávka, neobstoja. Nikto ich predsa do tejto činnosti nenútil, o čom jasne hovorí už ich pomenovanie - dobrovoľní. Ak funkciu zobrali, tak by jej náplň mali plniť. Druhou možnosťou je od futbalu odísť. Za strednú cestu možno považujú to, čo predvádzajú. A to samotnému futbalu neprospieva. Súdny pozorovateľ to vidí už zopár rokov. Ak si niekto myslí, že sa sezóna začína prvým majstrovským stretnutím a končí sa posledným kolom, vôbec nerozumie futbalu. Nesúťažné obdobie je rovnako dôležité ako to súťažné.
Keďže sa títo tiežfunkcionári nepozrú do zrkadla, tak toho „obetavého dobrovoľníka“ nevidia a nemôžu sa ho spýtať, čo robil a kde bol počas zimnej prestávky.
RUDOLF HUPKA
