takmer 85 percent všetkých odovzdaných hlasov. Ako pripomína agentúra Reuters, mala by sa tým ukončiť etapa nejasnej „dvojitej moci“ v krajine, ktorá pretrváva od parlamentných volieb uskutočnených v novembri minulého roku.
Napriek tomu, že Erdogan priviedol svoju Stranu spravodlivosti a rozvoja k drvivému víťazstvu v novembrových voľbách, nemohol sa stať premiérom. Dôvodom bolo obvinenie z podnecovania náboženskej neznášanlivosti, ktorého sa dopustil v priebehu uplynulého desaťročia, čo odporovalo vtedajšej platnej ústave Turecka. Jeho miesto tak zaujal podpredseda strany Abdullah Gül. Vláda však presadila ústavné zmeny, ktoré umožnia bývalému starostovi Istanbulu zasadnúť do premiérskeho kresla.
Postavenie Erdogana do čela vlády, ktoré sa očakáva do dvoch týždňov, a jej následná rekonštrukcia, môže byť dôležitým krokom vo vzťahu k irackej kríze. Parlament totiž svojím hlasovaním nedávno zablokoval vstup amerických jednotiek na územie Turecka, odkiaľ by mohli v prípade uskutočnenia vojenskej akcie útočiť na Irak. Erdogan, známy blízkym postojom k USA, bude môcť zo svojej pozície iniciovať nové hlasovanie a presadiť schválenie vstupu amerických vojsk.
Analytici tiež očakávajú, že Erdoganovo vymenovanie bude mať kladný vplyv na stabilizáciu vnútorných politických i ekonomických pomerov, pretože predpokladajú, že výmeny vo vláde sa dotknú aj kľúčových postov podpredsedu vlády a ministrov zahraničných vecí a financií.
(reuters, mm)
