Predseda Asociácie užívateľov bytov Oliver Petrík hovorí, že mnohé zmluvy o správe bytov by sa dali označiť ako nečestné, lebo poškodzujú záujmy užívateľov či vlastníkov bytov.
Na tzv. nečestné zmluvné podmienky upozorňuje aj Európska komisia a žiada vyššiu ochranu spotrebiteľov.
„Užívatelia bytov užívajú správcovské služby, majú teda požívať všetku ochranu spotrebiteľa,“ tvrdí. Postavenie člena družstva, ktorý byt nemá vo vlastníctve, je podľa neho absurdné: keď sa chápe ako nájomník družstevného bytu.
S názorom sa stotožňuje aj predsedníčka Fóra spotrebiteľov a bývalá dlhoročná riaditeľka SOI Marta Černá. „Keď jedni poskytujú služby a druhí ich využívajú a platia si za ne, sú to spotrebitelia,“ vraví.
Nie
Riaditeľka odboru spotrebiteľskej politiky na ministerstve hospodárstva Jana Drgoncová tvrdí, že inštitút tzv. nečestných zmlúv či nerovných zmluvných podmienok sa na vzťah medzi bytovým družstvom a obyvateľmi bytov uplatniť nedá. Slovensko nerovné zmluvné podmienky pozná, ale iba ak ide o spotrebiteľa – fyzickú osobu a podnikateľa.
„Keď do toho chcela vstúpiť Slovenská obchodná inšpekcia, Najvyšší súd vyniesol ešte v roku 1997 rozhodnutie, že vzťah medzi družstvom a jeho členom nie je vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, lebo družstvá nepodnikajú za účelom zisku, ale majú slúžiť na uspokojovanie bytových potrieb svojich členov,“ cituje Drgoncová.
