Samostatný problém je s družstevnými bytmi. „Aj zmluvy o prevode družstevných bytov do vlastníctva poškodzujú záujmy užívateľov,“ tvrdí Petrík. Neriešia totiž vzťah členov družstva k majetku družstva ani k majetku Slovenského zväzu bytových družstiev po prevzatí bytu do vlastníctva.

Zmluvy podľa Petríka napríklad umožňujú družstvu, aby si prisvojilo úroky z peňazí vložených do fondu údržby a opráv ako zisk.

Zmeniť pomery môžu vlastníci družstevných bytov len ťažko, lebo majú len minimálnu možnosť kontroly. Spravidla má družstvo veľký počet členov, ktorých zastupuje len zopár delegátov, ktorých väčšinou ani osobne nepoznajú.

Podľa riaditeľky Inštitútu bývania Jaroslavy Zapletalovej je dôležité, či je v dome väčšina majiteľov bytov, alebo či viac bytov patrí družstvu. Ak má väčšinu bytov družstvo, „môže nastať situácia, že vnucuje vlastníkom bytov svoj názor či podmienky“.

Podľa Milana Jaďuďa, ktorý je sám predsedom jedného spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré sa osamostatnilo, je však každý člen družstva vlastníkom svojho bytu aj spoluvlastníkom domu.

Člen bytového družstva (niektorí aj 30 rokov) sa osobne podieľal na financovaní výstavby domu – zaplatil členský poplatok, členský vklad (tretina ceny bytu), splácal 30 rokov anuitu a štát sa podieľal na dofinancovaní výstavby spravidla tretinou ceny. „Legislatíva v posledných rokoch však vnútila členom bytových družstiev len pozíciu nájomníka vo vlastnom (bytovom) dome,“ vraví Jaďuď.

Tvrdí, že bytové družstvo zväčša spravuje dom len tak, aby z toho malo zisk a o kvalitu sa veľmi nestará. „Keby ste porovnali vyúčtovanie dvoch-troch bytov v jednom dome, videli by ste obrovské rozdiely,“ vraví Jaďuď.

Pri počte niekoľko tisíc (aj vyše 10-tisíc) bytov v jednom družstve je dôsledná kontrola zo strany vlastníkov bytov prakticky nemožná. „Raz do roka dajú domovému dôverníkovi podpísať doklady, pozvú ho na schôdzu – a to je všetko,“ vraví Jaďuď.

Vlastníkom družstevných bytov odporúča osamostatniť sa, najlepšie podľa jednotlivých domov.

„Peniaze, ktoré mesačne platia do fondu prevádzky a údržby, musia ísť na samostatný účet domu, aby mohli vlastníci rozhodovať, komu, kedy a koľko zaplatia,“ vraví Jaďuď.

Len ak majú priame kontakty s dodávateľmi – či už ide o teplo, plyn, odvoz odpadu, môžu vlastníci kontrolovať skutočné služby, merať skutočnú spotrebu.

Trvale obývané byty podľa právneho dôvodu užívania