Aj keby som bol Jindřich, ako môj otec (to by sa mi páčilo, ale, bohužiaľ, moja staršia sestra dostala meno Jindřiška), veľa by to na mojej povahe nezmenilo. Skôr by som dal na charakteristiku človeka vyplývajúcu z jeho dátumu narodenia. Som Lev a mnohé črty tohto znamenia ma veľmi dobre vystihujú. Napríklad puntičkárstvo, zmysel pre detail (čo, zhodou okolností, nájdeme aj v charakteristike Vlastimila). Je pravdou, že mi neunikne žiadna maličkosť, to môžu potvrdiť všetci moji spolupracovníci z čias, keď som viedol štátny balet. Pri predstavení som musel byť spokojný s každým detailom – a netýkalo sa to len umeleckej interpretácie, ale aj technického prevedenia, od kulís až po hudbu. Spolupracovníkom to neprekážalo, skôr naopak. Vlastimil oslavuje na sv. Patrika. Slovanské meno Vlastimil je odvodené zo slova patria – vlasť, je milý vlasti, národu. A naozaj, myslím si, že ma ľudia majú radi. Zrejme totiž pri mojej práci vycítili, že to, čo robím, robím rád a snažím sa čo najlepšie. Vždy mi išlo o zážitok diváka, nie o vlastnú exhibíciu. Táto vzájomná náklonnosť bola všadeprítomná, hoci medzi nami nikdy nešlo o konkrétny vzťah. Som rád, že s priaznivou odozvou sa stretávam aj spolu s Martou Vančurovou pri našom predstavení Posledné leto. Zatiaľ ho hráme v Brne v Divadle Bolka Polívku, ale dúfam, že prídeme aj na Slovensko. Napokon, v Košiciach som sa ako princ z Labutieho jazera stretol vôbec s najkrajšou odozvou publika.