ší pokles však zatiaľ nemožno čakať.

Podľa informácií denníka SME zostanú odvody do sociálneho systému takmer rovnaké ako dnes, zmení sa však ich zloženie. Napríklad odvody do nemocenského fondu by mali klesnúť pre zamestnancov, no na druhej strane by mali vzrásť pre zamestnávateľov.

Zmení sa aj financovanie penzijného systému. Od súčasných 28-percentných platieb do štátneho dôchodkového fondu sa odčlenia odvody na vlastný účet v súkromných penzijných fondoch. Tam by mala smerovať desatina ceny práce a do starého priebežného systému už bude tiecť len zvyšných osemnásť percent.

Oficiálne plány zmien v platení odvodov oznámi ministerstvo práce dnes. Naozajstné znižovanie súčasných sociálnych odvodov však bude ministerstvo schopné vyčísliť najskôr vtedy, keď bude známy očakávaný dlhodobý vývoj verejných výdavkov po daňovej reforme. Tú v súčasnosti pripravuje rezort financií.

Medzi povinné sociálne odvody patria platby do dôchodkového systému, kde zamestnanci odvádzajú 6,4 % a zamestnávatelia 21,6 % z ceny práce každého zamestnanca. Do nemocenského fondu platia každý mesiac ľudia 1,4 % a ich firmy 3,4 % zo základu. Platby do zdravotnej poisťovne zhltnú štyri plus desať percent z ceny práce každého pracujúceho. Každý zamestnanec prispieva mesačne percentom aj do fondu zamestnanosti, jeho zamestnávateľ tam odvádza ďalších 2,75 percenta. Zamestnávatelia okrem toho odvádzajú aj platby do garančného fondu 0,25 percenta z ceny práce každého svojho pracovníka. Ak by teda povinné platby do verejných fondov úplne zanikli, platy by sa zdvojnásobili.

Vysoké odvody sú podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj jednou z bariér znižovania nezamestnanosti na Slovensku. Do sociálneho systému putuje dnes okolo 51 percent z personálnych nákladov firiem, čo je najviac spomedzi všetkých členských krajín OECD. Slovensko je v oblasti odvodového zaťaženia jednotkou dokonca v celej Európe. Pre porovnanie, v Česku sú odvody do verejných fondov o tri percentá nižšie.

Aké sú odvody dnes?