Jolana Fogašová a Gustáv Beláček.
FOTO – ALENA KLENKOVÁ
Popoluška – ťažký oriešok
Gioacchino Rossini: Popoluška (La cenerentola). Opera Slovenského národného divadla. Hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek. Réžia: Jozef Bednárik. Obsadenie: Jolana Fogašová, Denisa Šlepkovská, Ján Ďurčo, Vladimír Chmelo, Peter Mikuláš. Premiéra: 7. a 8. marca
Taliansky skladateľ Gioacchino Rossini písal opery neuveriteľne ľahko. Napríklad Popolušku, po Barbierovi zo Sevilly svoj najpopulárnejší opus, mal vraj hotový za necelý mesiac. O to ťažší hudobný odkaz ňou zanechal inscenátorom. Preto sa príliš často v Strednej Európe neuvádza a na javisko opery Slovenského národného divadla sa dnešnou a zajtrajšou premiérou dostáva vôbec po prvý raz.
Autor hudobného naštudovania a dirigent Dušan Štefánek si prizval ako asistenta operného speváka Jozefa Kundláka, ktorý sa zúčastnil viacerých Rossiniho naštudovaní vo svete. „Dielo v sebe nesie mnohé špecifické problémy, s ktorými sa iné divadlo než talianske vyrovnáva iba ťažko. No myslím si, že sa nám podarilo priblížiť k rossiniovskému svetu. Všetci sme boli prekvapení, akú bohatú a atraktívnu hudbu urobí Rossini z troch akordov. Je to ťažké, ale je to krásne,“ hovorí Dušan Štefánek.
V Popoluške sa preplietajú prvky komickej opery, romantickej rozprávky, poučnej osvietenskej morality a náročné spevácke party. A režisér Jozef Bednárik spoločne s výtvarníkmi Vladimírom Čápom a Ľudmilou Várossovou situovali dej aj do prostredia moderného fitnescentra. V hlavnej úlohe Popolušky alternujú Jolana Fogašová a Denisa Šlepkovská.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
Manželský život na trikrát
Yasmina Reza: Život na trikrát. Štúdio L+S. Réžia: Martin Porubjak. Preklad: Valér Mikula. Hrajú: Emília Vášáryová, Milan Lasica, Marta Sládečková, Milan Kňažko a Emília Tomanová. Premiéra: 8. marca
Yasmine Reza je zárukou vypredaných hľadísk. Inscenácia jej hry Kumšt, ktorú divadlo L+S uvádza od premiéry v roku 1997, bola vždy vypredaná. Možno aj preto, že všetky jej hry sú viac-menej autobiografické. Má z čoho čerpať – narodila sa v Paríži, otec pochádza zo Španielska a matka je Maďarka. Jej tvorbu ocenili už mnohokrát a úspešný Kumšt bol preložený do tridsiatich šiestich jazykov. Stala sa ním najúspešnejšou dramatickou spisovateľkou na svete.
Život na trikrát je komédiou roka a vraj je to hra, ktorá si priazeň publika získava závratne rýchlo – hneď prvou vetou. Vybrala si manželský život a jeho detaily, stavila na jedinečnosť príbehu s mnohými variantami. Nemecký kritik von Becker ju prirovnal k filmu Lola beží o život. Ona hovorí: „Moje divadlo nemožno zaškatuľkovať do nijakej kategórie. Je intelektuálne, ale aj ľahké, hoci sa dá čítať vo viacerých rovinách.“
Vynovená Predaná nevesta
Bedřich Smetana: Predaná nevesta. Opera Štátneho divadla v Košiciach. Réžia: Blažena Hončarivová. Hudobné naštudovanie: Karol Kevický. Účinkujú: Tatiana Paľovčíková, Svetlana Tomová, Lucia Knoteková, Michal Lehotský. Premiéra 7. marca
Svieže tóny partitúry, humorná zápletka, neodmysliteľný príbeh o láske Janka a Marienky a notoricky známy zbor „Proč bychom se netěšili“. Najpopulárnejšie dielo Bedřicha Smetanu, Predaná nevesta, sa po dvadsiatich rokoch vracia do opery Štátneho divadla v Košiciach.
Dramaturgovia mali ambíciu osviežiť notoricky známy titul: „Neznamená to, že by sme sa snažili dielo niekam posúvať, držali sme sa českých reálií, snažili sme sa trochu ho odľahčiť a zdôrazniť komický akcent,“ povedala režisérka. Vyrástla tu nová umelecká generácia, nepoznačená predchádzajúcimi naštudovaniami, a to sľubuje vlastné ponímanie, navyše so špeciálnym vzťahom k českej hudbe. Dirigent Karol Kevický v Prahe študoval, režisérka Blažena Hončarivová tam dodnes žije.
Sexuálne dozretá Rusalka
Antonín Dvořák: Rusalka. Štátna opera v Banskej Bystrici. Réžia: Karel Drgáč a. h. Hrajú: Ján Babjak a. h., Ann Liebeck a. h., Igor Lacko. Premiéra: 7. a 8. marca
„Vždy som si myslel, že Rusalka je o sexuálnom dozrievaní ženy. Končí sa bozkom, ktorý je symbolom erotického šťastia,“ hovorí režisér Karel Drgáč. Na experiment s klasikou si môže režisér trúfnuť aj vďaka početným skúsenostiam z medzinárodných javísk. Pôsobil v newyorskej Metropolitnej opere, vo viedenskej Staatsoper, v chicagskej Lyrickej opere a londýnskej Covent Garden. Súčasťou opery sú tanečné čísla.
Tvorcovia vložili príbeh do ateliéru secesného viedenského maliara Gustava Klimta. „Oslovili ma jeho krajiny, prístup k erotike, spracovaniu portrétov, obrazov a kresieb žien všeobecne,“ tvrdí Drgáč.
Lehárova najlepšia opereta
Franz Lehár: Zem úsmevov. Divadlo Jonáša Záborského v Prešove. Réžia: Peter Kracik. Hudobné naštudovanie: Peter Niňaj. Hrajú: Júla Jamrišková, Silvia Majorošová, Ján Ivan, Jaroslav Dvorský a. h. Premiéra: 7. a 8. marca
Hoci inscenačná tradícia operety Zem úsmevov je pomerne skromná, v Prešove ju dnes uvedú už po tretíkrát.
Franz Lehár naplno používal a rozíjal viedenský a ľudový motív, ale chcel tiež operetu zušľachtiť. Opereta sa stala známou vďaka mnohým hitom (Ja svoje srdce dám, Keď dvaja pijú čaj), ktoré budú od dnešného večera pravidelne znieť na veľkej scéne Záborského divadla v Prešove. Divákom Lehár odkázal: „Zem úsmevov je najlepšie dielo, aké som doteraz napísal. Táto opereta je vyvrcholením mojej celoživotnej práce.“
ZUZANA KOMÁROVÁ
