FOTO - ARCHÍV
Jeden z najlepších hráčov šachovej histórie a bývalý majster sveta Američan Robert „Bobby“ Fischer zažiaril na čiernobielych poliach ako kométa. Svojich súperov doslova deklasoval vôľou po víťazstve a premyslenými kombináciami. Na vrchole bol v roku 1972, keď ako dvadsaťdeväťročný zdolal v „zápase storočia“ Borisa Spasského a po dlhej nadvláde sovietskych šachistov získal titul pre USA. Potom ale nasledoval strmý pád. Povestný majster šachových koncoviek, ktorý v nedeľu oslávi šesťdesiatiny, zatiaľ svoju životnú partiu prehráva.
Útočil proti svojim
Po 20 rokoch nastúpil v roku 1992 v Juhoslávii na opakovaný zápas so Spasským. Napriek tomu, že Spojené štáty na Juhosláviu uvalili embargo a Fischer dostal výslovný zákaz nastúpiť. Jeho odpoveď bola príznačná: vytiahol list ministerstva financií, ktorý mu hrozil až desaťročným väzením a pokutou 250-tisíc dolárov. Pred televíznymi kamerami ho demonštratívne opľul a roztrhal. Spasského s prehľadom zdolal, hrou ale neoslnil a vtedajší majster sveta Garri Kasparov hovoril o páde modly. Potom bol na neho v USA vydaný zatykač a šachista s údajným IQ 180 strávil niekoľko rokov kočovaním po strednej Európe. Teraz žije v Tokiu a často sa zdržiava na Filipínach, kde má s priateľkou dcéru.
Šachista storočia
Fischerovo šachové majstrovstvo je ale nepopierateľné. Vždy bol skvele teoreticky pripravený a nachádzal víťazné kombinácie. Dlhé roky bol najmladším medzinárodným veľmajstrom (titul získal v auguste 1958 vo veku 15 rokov a šesť mesiacov), o dva mesiace ho prekonala v roku 1992 Maďarka Judita Polgárová. Osemnásobný šachový šampión USA bol v roku 1999 v ankete nemeckého odborného časopisu vyhlásený za najlepšieho šachistu storočia. Po víťazstve nad Spasským v roku 1972 bol zarytý antikomunista Fischer miláčikom americkej verejnosti. Finančne zabezpečený, šachovým svetom považovaný za nedostižného génia schopného prevýšiť súpera rozdielom triedy. Písali o ňom, že jeho mozog je výkonnejší než Pentagon. Potom ale v roku 1975 odmietol nastúpiť na obhajobu titulu proti Anatolijovi Karpovovi. Odišiel zo sveta vrcholového šachu a postupne upadol do zabudnutia. Stal sa z neho nevyrovnaný excentrik, ktorý sa obrátil k obskúrnemu náboženskému kultu Svetová cirkev Boha. Celé dni trávil v autobusoch analýzou šachových partií a živil sa občasnými šachovými lekciami za päťtisíc dolárov na hodinu.
Bál sa, že ho otrávia
Bol tiež neochvejne presvedčený, že ho komunisti chcú zavraždiť. Preto si vraj v roku 1985 zaobstaral kufrík s bylinkami, ktorými sa bránil proti toxickým látkam, ktoré mu vraj sovietski agenti pridávali do jedla. „Až ma komunisti prídu otráviť, predsa im to neuľahčím,“ hovorieval. Robert James Fischer sa narodil 9. marca 1943 v Chicagu Američanke židovského pôvodu a nemeckému biofyzikovi Hansovi-Gerhardtovi Fischerovi, ktorý rodinu skoro opustil. Vlani sa v tlači objavila informácia, že jeho matka bola komunistickou špiónkou a otec údajne zase špiónom Nemecka. Vlani v novembri zase jeden filipínsky denník tvrdil, že jeho pravým otcom je maďarský fyzik Paul Nemenyi, ktorý počas vojny pracoval v Chicagu na výskume prvej atómovej bomby. Rodina sa čoskoro presťahovala do newyorského Brooklynu a jedinou vášňou Bobbyho sa od jeho šiestich rokov stal šach. „Bobby nie je blázon, verte mi,“ tvrdí šachová hviezda minulosti Viktor Korčnoj. „Je to len človek, ktorému sa nedarí žiť s touto spoločnosťou. Pre neho nikdy neexistovalo nič iné než šach.“
(čtk)
