A tak kým na jednom z veľkoplošných plagátov ponúka pekné dievča s odhaleným ramienkom stopercentne prírodný džús, robí jej z ľavej strany spoločnosť európsky komisár Günter Verheugen s našpúlenými perami a nápisom v maltčine: „Kde je tých sľúbených sto miliónov?“ a z pravej strany ju sprevádza modrý bilbord s hviezdičkami a sugestívnou otázkou „Vieš dosť o EÚ? Tak prečo nie?“
Malta je prvá z kandidátskych krajín, ktorá vypísala referendum o vstupe do Európskej únie - konať sa bude v sobotu. Malťania vyjadrujú značné pochybnosti, či bolo rozumné referendovú štafetu začať tam. Malta má totiž jeden unikát.
V žiadnej z kandidátskych krajín sa do kampane proti vstupu do únie nezapojila jedna z hlavných politických strán. Touto stranou je Maltská labouristická strana (MLP), ktorej predseda Alfred Sant už raz maltské členstvo v únii zablokoval, keď bol v rokoch 1996 - 1998 premiérom. Teraz tvrdí, že aj keď dopadne referendum kladne, on sám jeho výsledky neuzná, počká si do tohtoročných všeobecných volieb a ak jeho MLP vyhrá, referendum jednoducho spätne zruší.
„A Malta zase ostane za dverami únie a bude hypnotizovať vlastný pupok, ak nad ním nenaskočí svätožiara,“ rozčuľuje sa Mira, drobná predavačka v maltskej Mdine. „Problém je, že kým všade inde je vstup do EÚ hlavne o ľuďoch, tu je to o politike,“ vysvetľuje. „Ale pokiaľ ide o mňa, ja som rozhodne za úniu. Sme tu uprostred medzi Európou a severnou Afrikou a ak si mám vybrať, tak pôjdem radšej do Európy než medzi Arabov.“
Nie všetci z 380-tisíc Malťanov zmýšľajú rovnako. Podľa posledných prieskumov je za vstup do únie pripravených hlasovať necelých päťdesiat percent, ostatní sa prelievajú medzi odporcami a nerozhodnými.
„Keď ono je ťažké povedať, čo by bolo lepšie,“ pripúšťa asi päťdesiatročný majiteľ obchodu s elektrospotrebičmi v TaXbiex. „Keď počúvam konzervatívcov, ako sa nadchýnajú za úniu, pripadajú mi ich argumenty rozumné. A potom počujem labouristov, ako sú proti, a tiež na tom niečo je.“ Čoho sa vlastne odporcovia vstupu do únie toľko boja?
„Sú v tom i racionálne argumenty, ako je strata národnej identity a samostatnosti, ktorú sme si vlastne ešte poriadne neužili,“ vysvetľuje podnikateľ Paul, ktorého krajina bola až do roku 1964 britskou kolóniou. „Ale tiež už som počul peknú znášku hlúpostí, ako obavy, že ľudia budú musieť po vstupe do únie sterilizovať všetky kravy, aby nemohli rodiť teľatá, že sa nám sem nahrnú Sicílčania a iní cudzinci a všetci dostaneme AIDS. Asi najkurióznejší bol pán, čo mi tu hovoril, že bude hlasovať proti, pretože v EÚ vraj všetci musia nosiť do práce oblek s kravatou.“
DANA KOVAĽOVÁ, čtk, LA VALLETA
