že ak sa otvorí druhý - teda severný front z Turecka, vojna bude krátka. Podľa neho by Turecko nesúhlasom s dislokáciou 62 000 amerických vojakov prišlo aj o povojnové náhrady.
Tento pomerne ojedinelý mediálny výstup z prostredia tureckej generality je súčasťou tlaku vyvíjaného na vládu v Ankare. Pozorovatelia tvrdia, že po vojenskej línii je spolupráca Washingtonu s Ankarou ukážková a všetkým je jasné, čo treba robiť. Problém je však v tom, že zodpovednosť za povolenie vstupu amerických vojakov prevezmú politici. A tí tvárou v tvár verejnej mienke váhajú.
Americká administratíva však Turkom, ktorí sa nachádzajú v jednej z najhlbších ekonomických kríz vo svojej histórii, otvorene naznačila, že v prípade nesúhlasu s jej požiadavkou, zmetie prísľub finančných kompenzácií pre Turecko zo stola.
Špekuluje sa o tom, že vláda požiada parlament o opätovné prerokovanie svojej požiadavky. Nebude to však skôr ako na budúci týždeň po doplňovacích voľbách, „najskôr až o dva týždne“, povedal zdroj blízky tureckej vláde. Američania by však potrebovali, aby sa Turci rozhodli do rokovania Bezpečnostnej rady OSN o druhej rezolúcii o odzbrojení Iraku. Nikto v Turecku však nateraz nevie zabezpečiť, že hlasovanie v parlamente sa skončí pre americké požiadavky pozitívne. A to ani po vyhláseniach ekonomických expertov, že obavy Turecka z ekonomických strát po prípadnej vojne s Irakom sú zbytočné, pretože Ankara bude z odstránenia Saddáma Husajna skôr profitovať.
Vyhlásenia šéfa tureckého generálneho štábu sú zaujímavé aj pre výroky, ktoré použil na adresu Kurdov. Ozkok zdôraznil, že Turecko bude tvrdo obhajovať svoje národné záujmy a že Kurdi budú konfrontovaní tureckou armádou. Tá sa v posledných dňoch presúva do oblastí susediacich s kurdskými územiami.
(mik, čtk)
