Faktor lenivosť
Minulý rok nakupovali cez internet aspoň raz za mesiac dve percentá Slovákov, hovorí prieskum agentúry TNS. V porovnaní s Európskou úniou, kde aspoň občas nakupuje online 11 % ľudí, je to stále málo. Ak však k nemu pripočítame ďalších 5 % Slovákov, ktorí internetový nákup plánujú v najbližších šiestich mesiacoch a tisícky ďalších, ktorí si na internete vyberali tovar a nakoniec ho kúpili v tradičnom obchode, je zjavné, že fenomén online nakupovania nie je len dočasnou módnou vlnou. Stavia totiž na spoľahlivo overený faktor - ľudskú lenivosť.
Pokiaľ pre vás nie je nakupovanie koníčkom, ale nutnosťou, ľahko zistíte, že nákupom z domu cez internet strávite oveľa menej času, ako predieraním sa v uličkách hypermarketu. Na druhej strane, mnohým ľuďom prináša aj internetové nakupovanie potešenie, podobné príjemnému listovaniu v hrubých papierových katalógoch zásielkových obchodov.
Okrem obavy o bezpečnosť takéhoto nakupovania mnohých Slovákov od neho odrádza najmä nemožnosť tovar si priamo ohmatať. Práve preto sa zatiaľ u nás, rovnako ako všade inde na svete, takto predávajú najmä CD a knihy, pri ktorých nehrozí, že si kúpite nesprávne číslo alebo nevhodnú farbu. Vo svete sa však rýchlo zvyšuje aj počet ľudí nakupujúcich oblečenie, potraviny či elektroniku.
Práve pri drahších položkách často dostáva nakupovanie cez internet nový význam. Niektorí výrobcovia áut napríklad umožňujú zostaviť si „svoje" auto presne na mieru. Stačí na obrazovke vybrať jeho farbu, popridávať potrebné príslušenstvo, vložiť želaný motor a čakať, kým vás predajca e-mailom upozorní, že si automobil môžete prísť prevziať.

Vieme, na čo myslíte
Najpopulárnejším internetovým obchodom na svete je Amazon, pôvodne internetové kníhkupectvo, dnes už gigantické nákupné centrum s desiatkami oddelení. Amazon sa stal synonymom nakupovania na internete najmä vďaka prepracovanému systému prispôsobovania ponuky každému zákazníkovi na mieru. Správanie jednotlivých nakupujúcich je totiž možné podrobne sledovať. Systém Amazonu zaznamenáva nielen to, aký tovar ste nakúpili, ale aj položky, ktoré ste si len prezerali. Zároveň máte možnosť ohodnotiť, ako vás jednotlivé ponúkané tituly zaujali.
Na základe týchto informácií sa vám potom bude v obchode zobrazovať len taký tovar, ktorý vyhovuje vášmu vkusu. Pochopiteľne, ak sa vám páčila najnovšia kniha Josepha Hellera, neznamená to, že odteraz budete čítať len Hellerove knihy. Amazon však porovná, aké ďalšie knihy nakupujú ľudia, ktorí tiež čítajú Hellera, a na základe toho vytvorí pre vás odporúčanie.
Systém nefunguje dokonale, ale s každým ďalším vašim nákupom a kliknutím sa stále vylepšuje. Knihy tak môžete v Amazone nakupovať rovnako pohodlne, ako u kníhkupca v malom meste, ktorý vás pozná už dve desaťročia a nikdy vás nezabudne upozorniť na novinku, ktorá by mohla vyhovovať vášmu vkusu. Len kníhkupca nahradili komplikované (a starostlivo utajované) matematické vzorce.

Obchodník radí: toto nekupujte!
Slovenské internetové obchody zatiaľ tak komplikované systémy nevyužívajú, oproti „kamenným" obchodom však tiež ponúkajú niektoré výhody. Hlavnou je možnosť pridať komentár k tovaru, ktorý ste si kúpili, a upozorniť ostatných kupujúcich aj na jeho nedostatky. V bežnom kníhkupectve by ste si asi ťažko vedeli predstaviť starostlivo udržiavané nástenky ku každému titulu, na ktorých by boli pripichnuté aj odkazy typu: „Väčšiu kravinu som ešte nečítal." alebo „V obchode oproti majú túto knihu oveľa lacnejšiu." Internetový obchod však takto zvyšuje svoju vlastnú dôveryhodnosť a z dlhodobého hľadiska sa mu to vyplatí.

Chcete predať raketoplán?
Na internete nemusíte len nakupovať, môžete tu aj predávať - starú zbierku platní, skriňu, ktorá sa nehodí do nového bytu, zájazd ktorý ste vyhrali v súťaži alebo čokoľvek iné, čo bude kupcovi stáť aspoň za námahu prísť si to z vášho bytu odviesť. Na Slovensku môžete využiť napríklad server onetwo.sk, ktorý zatiaľ od predávajúcich nevyberá poplatky.
Vo svete sa stal legendou ebay.com, na ktorom sú v každom momente v ponuke milióny kusov rôzneho tovaru. Nemôžete tu predávať čokoľvek - majitelia stránky napríklad nedávno stiahli z predaja kusy havarovaného raketoplánu Columbia a občas musia zastaviť aj predaj ľudských končatín a orgánov. Ponuka je však aj tak pestrá - rozfajčený balíček cigariet („poponáhľajte sa - čoskoro ho dofajčím!"), odtlačky prstov masového vraha či čistý moč, vhodný, ak máte podať dôkaz, že neberiete drogy. Sedemnásťročný premiant triedy z Miami sa zasa pokúšal predať vlastné panictvo, muž z Dallasu vlastné podvedomie (vyvolávacia cena 5 dolárov) a nemenovaný manželský pár ponúka možnosť pomenovať svojho syna podľa firmy, ktorá zaplatí najviac. Za 3204 dolárov sa predala aj hrianka, do ktorej sa raz zahryzol člen skupiny N'Sync. Zohnali by ste ju vo vašom supermarkete?

Psychologické triky v internetových obchodoch
Akcia! Výpredaj! Likvidácia! V internetových obchodoch sa takéto hrubozrnné supermarketové slogany používajú menej často, dôraz je skôr na osobnom prístupe ku každému zákazníkovi. Pokiaľ ste už v konkrétnom obchode niekedy nakúpili, je pravdepodobné, že vás pri ďalšom príchode osloví vašim menom a bude poznať vaše záľuby a preferencie. „Ahoj Tomáš, vieš o tom, že práve vyšlo nové CD Tvojej obľúbenej hudobnej skupiny? Dáme Ti naň 10 % zľavu!"
Pochopiteľne, obchod o vás nečerpá údaje zo žiadnej databázy, musíte mu ich sami najskôr prezradiť. Väčšinou sa vám to však oplatí - stačí mu dať napríklad jedným kliknutím najavo, že Harry Potter vám už úprimne lezie na nervy, a knihy, kazety ani tričká s motívom mladého čarodejníka na ňom nikdy neuvidíte.
V internetových obchodoch existuje aj ekvivalent boxov so sladkosťami tesne pred pokladňou. Ak sa rozhodnete kúpiť jednu knihu, budete upozornený, že ak k nej pridáte ďalšiu od toho istého autora, dostanete obe s tretinovou zľavou. Vzápätí sa dozviete, že existujú ďalšie dve publikácie, ktoré sa venujú veľmi podobnej tematike a nemali by ste ich vynechať. Keď už máte "v košíku" štyri knihy, veľký nápis vás bude informovať, že by bola škoda nepridať k nim ešte jednu, pretože vtedy získate špeciálnu prémiu - doručenie tovaru zadarmo.
Systémy zliav sú často mimoriadne prepracované.
Pri platbe v obchode Amazon napríklad môžete uviesť e-mailové adresy svojich známych, ktorých by tiež mohol zaujímať tovar, čo ste kúpili. Ak si ho niektorý z nich do týždňa skutočne objedná, dostane naň 10-percentnú zľavu. To ale nie je všetko - rovnakú výšku zľavy dostanete aj vy, ale uplatniť ju môžete až pri ďalšom nákupe, ktorý musíte uskutočniť do 30 dní. A mimochodom - ak pri platení za tento ďalší nákup odporučíte niektorého známeho, môžete opäť získať...

Kde nakupovať
Na Slovensku už existujú stovky internetových obchodov, ich podrobný zoznam nájdete na webovej adrese www.shopping.sk. Najpopulárnejším obchodným domom a zároveň kníhkupectvom je Dunaj.sk, knihy sa dajú pohodlne nakupovať aj na Martinus.sk alebo Artforum.sk či v online antikvariáte www.antikvariatshop.sk. Zrejme najznámejším online obchodom s elektronikou je nay.sk. Populárne sú však aj úzko špecializované obchodíky, napríklad predajňa čajov shop.vitae.sk. Online predajne potravín (najmä pizze) nájdete na www.dodomu.sk. Vlastný internetový obchodný dom má adrese www.shop.sme.sk aj denník SME.

Ako sa platí v internetovom obchode
V zahraničí sa najčastejšie využívajú takzvané embosované kreditné karty (ich číslo je výrazne vystúpené z povrchu), ktoré však u nás ešte nie sú veľmi rozšírené. Pri platení kreditnou kartou stačí zadať jej číslo pri potvrdení objednávky a predajca si sám z karty „stiahne" sumu zodpovedajúcu cene tovaru. Nevýhodou je, že v prípade prezradenia čísla karty (napríklad, ak niekto prenikne do systému elektronického obchodu) môže byť zneužitá. Preto sa odporúča platiť nimi len u skutočne dôveryhodných predajcov. Niektoré slovenské banky vydávajú k bežným embosovaným kreditným kartám aj virtuálne karty použiteľné len na platenie cez internet, ktoré sú o niečo bezpečnejšie.
U nás je najpohodlnejším spôsobom platenia úhrada cez internetové bankovníctvo. Pri potvrdení objednávky sa surfista prenesie priamo na stránku svojej banky, kde zadá svoje meno a heslo a potvrdí sumu za nákup. Tá je okamžite pripísaná na účet predajcu, ktorý tak môže tovar hneď odoslať. Tento systém však môžu využiť len ľudia, ktorí používajú internetové bankovníctvo v niektorej z troch najväčších slovenských bánk.
Veľmi populárne tak stále zostáva aj objednávanie tovaru na dobierku s platbou pri prevzatí, pri ktorom však zaplatíte za tovar o niečo viac, ako pri priamej platbe z účtu.

Internetových podnikateľov surfovanie nebaví

Keď sa Andrea Tokárová pred šiestimi rokmi zoznámila s internetom, bola z toho láska na prvý pohľad. V tom čase už viedla malý obchod s hudobnými CD a zrazu prišla na to, že internet jej umožní splniť si svoj sen - konečne predávať takú hudbu, ktorá sa aj jej samej páči. A navyše, otvoriť si online obchod bol výborný spôsob, ako pred manželom ospravedlniť vysedávanie za internetom dlho do noci...

Anarchy.sk: podnikanie pre radosť
Pri pohľade na tridsiatničku s krátkymi, naryšavo zafarbenými vlasmi, v džínsach hipisáckeho strihu, je hneď jasné, že názov Anarchy pre svoj obchod nevybrala náhodou. „Sme s manželom takí iní," začína opatrne vysvetľovať Andrea Tokárová. „Tu, v Revúcej sa väčšina žien zhovára o varení, a tak zväčša nemáme veľmi o čom debatovať."
Podnikať začala v roku 1996, keď si v pätnásťtisícovom okresnom meste otvorila malý obchod s cédečkami. Z naivnej predstavy, že v ňom bude propagovať kvalitnú hudbu, však rýchlo vytriezvela, a sortiment sa musel prispôsobiť vkusu väčšiny a kúpnej sile „hladovej doliny".
Jej hudobný vkus však oceňovali internetoví známi, ktorým dokázala zo zahraničia zohnať u nás nedostupné cédečka. V marci 1999 sa preto rozhodla začať pre nich zháňať hudbu oficiálne a založila si prvú webovú stránku. Dnes sa v jej internetovom katalógu nachádza 75-tisíc titulov a mesačne vybavuje 250-300 objednávok. Jej zákazníkmi sú najmä hudobní fajnšmekri, vrátane viacerých známych muzikantov.
Oficiálnym „sídlom" internetového obchodu je stôl v obývačke u Tokárovcov, na ktorom je počítač, laserová tlačiareň a oveľa menej papierov, ako býva u podnikateľov zvykom. Vývoj internetového obchodu zvládajú manželia sami - oboch okrem lásky k hudbe spája aj pôvodná profesia, vyštudovali informatiku.
Prvé dva roky pokrývala podnikateľka náklady na prevádzku internetového obchodu zo zisku firmy svojho manžela, od roku 2001 si už obchod zarába na seba sám. Model jeho koexistencie s kamennou minipredajňou, ktorú Tokárová stále vlastní, je na prvé počutie ťažko uveriteľný. Predajňa, kde si Revúčania nakupujú Senzus, je totiž stratová a funguje len vďaka dotáciám z internetového obchodu, v ktorom sa najviac predáva alternatívny pop, elektronická a klasická hudba, jazz, a Dežo Ursíny. „Raz sa stalo, že si u nás cez internet objednali aj Britney Spears," spomína podnikateľka. „Pochopiteľne, že som zákazníka obslúžila, ale strašne sa mi to nepáčilo," zabáva sa sama na svojom „nepodnikateľskom" postoji.
Aký je najväčší rozdiel medzi predajom cez internet a v kamennom obchode? „Na internete mám so zákazníkmi oveľa bližší vzťah veľkú časť z nich osobne poznám, a z mnohých sa stávajú moji dobrí priatelia," hovorí Andrea Tokárová. Pod pojmom „osobne poznám" má, pochopiteľne, na mysli známosť prostredníctvom internetu. Obdobie závislosti na internete však podľa vlastných slov už úspešne prekonala. „Najdivokejšie časy trvali asi rok a vtedy môj manžel na internet zjavne žiarlil," priznáva Andrea. „Internet ma však naučil komunikovať s ľuďmi naučila som sa byť priamejšia, hovoriť otvorene, a to mi dnes pomáha aj pri osobnej komunikácii," konštatuje.

Cdshop.sk: deus ex machina
Väčšina internetových podnikateľov mala v 90. rokoch spoločný sen - vytvoriť na kolene originálny projekt, ktorý od nich neskôr za rozprávkovú sumu odkúpi investor a ich ponechá vo vedení prosperujúcej firmy. Na Slovensku sa k tomuto snu najviac priblížil Marek Farkaš. V roku 1996 založil prvý slovenský internetový obchod CDshop.sk. Neskôr k nemu pridal databázu internetových obchodov, aukčný server, zábavný server aj kultúrny portál.
Deň D vo Marekovom podnikateľskom živote nastal 21. marca 2001 - polovičný podiel jeho firmy odkúpila finančná skupina J&T. O cene obchodu nemôže hovoriť, ubezpečuje len, že to „nebolo toľko, aby som už do smrti nemusel pracovať". Po akvizícii zostal riaditeľom firmy, ktorá rýchlo odkúpila ďalší veľký internetový obchod, Dunaj.sk, a ovládla absolútnu väčšinu internetového malopredaja na Slovensku. Investor podľa Farkaša priniesol najmä finančné know-how a sprofesionalizoval ekonomickú stránku spoločnosti s dvoma desiatkami zamestnancov. „Jednoducho sa to tu snažili upratať, aby to bola ďalej predateľná firma," hovorí Farkaš.
Kancelárie agentúry MA-REK na predmestí Bratislavy majú ďaleko od okázalosti amerických internetových firiem a Farkaš vo flanelovej košeli a džínsoch tiež nepôsobí ako typický manažér. „Kedysi som, samozrejme, musel chodiť v obleku," hovorí Marek Farkaš. „Kedysi som bol aj ťažký workoholik, ale zmenil som sa."
Do Farkašovho života totiž vstúpil Boh. Zmenil jeho priority a práca sa zrazu ocitla až za vierou a rodinou na treťom mieste. Minulý rok predal spolumajiteľovi aj druhú polovicu firmy a začiatkom tohto roka z nej definitívne odišiel. „Firmu som nebudoval pre moje deti, od začiatku išlo iba o biznis," hovorí Farkaš. Ešte nevie, čo bude v budúcnosti robiť a momentálne si užíva čas s rodinou. „Predal som firmu, aby som získal slobodu," hovorí a myslí to mimoriadne vážne.

Limba.sk: spojil ich folklór
Keď vojdete do starého dvora v centre Bratislavy, v ktorom sídli cestovná kancelária Limba, zjaví sa pred vami jej podnikateľský model ako na dlani. Po ľavej strane priechodu sú tmavé miestnosti, v ktorých blikajú počítačové monitory a za nimi ľudia v typickom programátorskom neporiadku. Po pravej ruke máte zasa vysvietené moderné kancelárie a miestnosť, v ktorej operátorky komunikujú so zákazníkmi osobne, vybavujú e-maily, čítajú faxy a telefonujú. „Isteže vás budeme kontaktovať. Máte e-mailovú adresu?"
Projekt cestovnej kancelárie špecializovanej na pobyty na slovenských chatách vznikol počas štúdia väčšiny jej dnešných majiteľov na matematicko-fyzikálnej fakulte. Spojil záujem o ľudovú architektúru a neskôr presvedčenie, že „drevenice nestačí opravovať, ale mali by aj slúžiť nejakému účelu".
Z ôsmich zakladateľov dnes zostali štyria. Tomáš Hasala, Ladislav Fekete, Martin Brunovský a jeho brat Tomáš, si na prvý pohľad rozumejú nielen v podnikaní a pri rozprávaní sa plynule striedajú uprostred viet.
„Do firmy každý z nás vložil pôvodne 7000 korún a našim hlavným kapitálom bolo, že sme si prvý rok nevyplácali mzdy," spomína Martin Brunovský.
V roku 1996 sa stali prvou slovenskou cestovnou kanceláriou, ktorá si vytvorila webovú stránku. Odvtedy sa počet objednávok, ktoré prichádzajú cez internet, neustále zvyšuje a minulý rok dosiahol 61-percentný podiel - takmer 37 miliónov korún. Pre porovnanie - odhadované príjmy z inzercie všetkých ostatných slovenských serverov dohromady boli okolo 40 miliónov.
Ponuka Limby sa objavuje na veľkých portáloch nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Poľsku, Maďarsku a Nemecku. Vďaka internetu 40 % všetkých zákazníkov cestovky tvoria cudzinci. Keďže Limba je „firma informatikov", používa vlastný informačný systém umožňujúci napríklad vytvorenie rozsiahleho papierového katalógu (alebo webovej stránky) v priebehu niekoľkých minút.
Za najužitočnejší vynález pre ich podnikanie však majitelia jednoznačne označujú mobilný telefón. „Našim typickým partnerom je dôchodca zo Zázrivej, ktorý chce prenajať svoj dom," hovorí Tomáš Hasala. „Keď sme začínali, snažili by sme sa mu dovolať dva dni, dnes si však už aj on môže zaobstarať mobil, čo je obrovský pokrok."

OneTwo.sk: pravý kapitalizmus
„Slováci sú hravý národ, radi investujú peniaze, riskujú a pre naše podnikanie je tu preto priaznivé prostredie," tvrdí Peter Dostál, ktorý už dva roky riadi najznámejší slovenský internetový aukčný portál OneTwoSold.
Len dvadsaťštyriročný manažér, ktorý v značkovom športovom tričku pôsobí, akoby sa hneď po práci chystal na diskotéku, podnikal od svojich osemnástich rokov v maloobchode a k internetu sa prvýkrát dostal v momente, keď do OneTwoSold nastúpil. „Nie je tam nič zložité alebo špecifické, čo by sa nedalo rýchlo zvládnuť," myslí si Dostál.
Majiteľom aukčného portálu je rakúska finančná spoločnosť, ktorá identickú stránku prevádzkuje aj vo svojej domovskej krajine a v Poľsku. Vstup na slovenský trh v januári 2001 sprevádzala rozsiahla reklamná kampaň a málokto veril, že sa obrovské náklady na oblepenie Bratislavy bilbordmi môžu vrátiť. Peter Dostál však tvrdí, že projekt je už v súčasnosti ziskový a postupne sa vracajú aj počiatočné „štartovné" náklady. Dokladá to jednoduchou logikou: „Je to len biznis, keby sme očakávania nesplnili, majitelia by to tu už dávno zatvorili."
Čo ľudí motivuje nakupovať cez internetovú aukciu? Podľa Dostála ide v prvom rade o zábavu a uspokojenie túžby nechať ostatných za sebou. „Online aukcie sú dobré pre ľudské ego," myslí si. Väčšina tovaru sa podľa neho predá za 80 - 85 % jeho bežnej maloobchodnej ceny. Toto percento však neustále stúpa, keď sa stránka stáva známejšou. Výrobcovia na tovare neprerábajú, pretože rozdiel v cene by tak či tak išiel do vrecka malopredajcu. Navyše, dražba ich tovaru je pre nich najmä príležitosťou zviditeľniť ho a tiež otestovať si, koľko sú zaň ľudia ochotní zaplatiť. Sú však aj výnimky - mnohí si radi priplatia za to, že získajú mobilný telefón alebo cédečko ako prví na Slovensku. „Nakupujú však u nás aj ľudia, ktorí zjavne nemajú potuchy, koľko veci stoja v normálnom obchode," hovorí šéf firmy. „Napríklad na Mikuláša sa bez problémov predávali balíčky sladkostí aj za štvornásobok ich bežnej ceny."
V OneTwoSold dnes pracujú tri desiatky ľudí pred ich bratislavskými kanceláriami však visia aj logá iných firiem. Podľa Petra Petra Dostála ide o sesterské projekty, debate o náplni ich práce sa však vyhne. Ako jediný z oslovených podnikateľov sa zároveň pýta, či by sa nedal v článku spropagovať aj ich najnovší produkt a webová stránka projektu. Ide predsa o biznis.

Žiaden boom, žiaden pád
V niekoľkých bodoch sa všetci oslovení internetoví podnikatelia zhodujú. Aj pri podnikaní na internete je najťažšia práca s vlastnými zamestnancami a vybudovanie dôvery u zákazníkov. „Či zákazníka vidíte alebo nevidíte, aj tak s ním musíte byť stále v kontakte," upozorňuje Peter Dostál.
Tí internetoví podnikatelia, ktorí dodnes prežili, si celkom pohodlne zarábajú na živobytie, ale od rozprávkových príjmov v zahraničí majú ďaleko. „Na Slovensku sme na rozdiel od Ameriky nezažili žiaden veľký pád dot-comov (internetových firiem) - nikdy tu totiž žiaden boom ani nebol," konštatuje Marek Farkaš.
Prekvapením môže byť skutočnosť, že žiaden z oslovených zvlášť neobľubuje surfovanie po internete a máloktorý vedel vymenovať svoje obľúbené webové stránky. Asi tak ako sa máloktorý majiteľ kolotočov pôjde po práci prevážať na Čertovom kolese. Jediným špecifikom môže byť problematické vysvetľovanie náplne vlastnej práce ľuďom, ktorí sa ešte s internetom nezoznámili. „Netuším, čo si asi ľudia v paneláku o mne myslia," premýšľa Andrea Tokárová. „Keď sa však mojej 9-ročnej dcéry opýtajú, čo robí mama, zvykne hovoriť, že sedí za počítačom," smeje sa.