Čím ste vo svojom vnútri - hercom, politikom, diplomatom či riaditeľom televízie JOJ?
Už nie som politik. Toho diplomata by som možno nechal v zátvorke, pretože mnohé problémy treba riešiť so značnou dávkou diplomacie, či už preventívnej, alebo skutočnej.
Hovoríte, že nie ste politikom?
Táto etapa už skončila. A dokonca už môžem používať aj slovíčko "nikdy". Už nikdy nebudem v aktívnej politike. Ani v parlamentnej, ani v exekutívnej, ani v samosprávnej. A hovorím to zodpovedne. Spoľahnite sa, nikdy viac nebudem členom žiadnej politickej strany.
Do politiky ste vstúpili vďaka revolúcií. Možno sa ešte niečo prevratné stane...
V politických stranách určite, ale našej „krajinke" už nič nehrozí, žiadny „izmus", a to je podstatné.
Je tu ešte post prezidenta. Rudolf Schuster hovorí, že ani on nie je politikom. Odmietli by ste aj tento post?
Nebudem komentovať čo hovorí pán prezident. Keď hovorím, že žiadna politická funkcia nie je pre mňa prijateľná, tak ani tá najvyššia.
Ale už raz ste si vyskúšali pocit kandidovať na prezidenta?
Áno, trvalo to 27 asi hodín. Navrhol ma pán Rychetský. V priebehu tých dní bolo navrhnutých viacero kandidátov. Ja som to zvážil, a v prospech Václava Havla som nekandidoval.
Čo vás priviedlo k tomu vášmu striktnému "nikdy"? Niečo vás v politike sklamalo?
V 89 vstúpila politika do môjho občianskeho a profesionálneho života. Protestoval som, vrátil som titul zaslúžilého umelca, bol to vraj politický akt. Potom prišli novembrové udalosti, v ktorých som sa angažoval ako jeden z mnohých, čo bolo takisto vnímané ako politicky akt. Neskôr som istý čas zotrval v politike najmä kvôli tomu, že som sa zúčastnil volieb, v ktorých sme obstáli dobre. Po každých ďalších voľbách vznikol záväzok voči voličom a tak to trvalo 13 rokov. Dnes som rád, že mám túto skúsenosť, ktorá je zavŕšená rozhodnutím nevenovať sa politike aktívne.
Nie je to skôr preto, že ste sa ocitli na kandidátke na približne 25. mieste? Nevzdali ste sa kandidatúry, lebo vám to nestačilo?
Bolo to trináste miesto a bol to iba návrh predsedníctva. S pravdepodobnosťou, rovnajúcou sa istote, by som sa prekrúžkoval vo vnútrostraníckych primárkach možno na 6. až 9. miesto. Rozhodol som sa to neakceptovať, už pred dvoma rokmi som definitívne vyhlásil, že nechcem byť poslancom Národnej rady, a to som aj zdôvodnil.
Chceli ste byť len ministrom? No podľa predbežných politických dohôd, SDKÚ už nemala záujem o post ministra kultúry, o ktorý ste mali vy záujem.
Chvíľu po nečakaných volebných výsledkoch vznikla situácia, že nebolo celkom vylúčené, že by som zastával post ministra kultúry. Počas môjho účinkovania som rozbehol niekoľko dobrých projektov napr. univerzitná knižnica, stavba divadla... Mal som pocit, že by bolo dobré ich dokončiť.
Čo ste chceli dokončiť?
Dostavbu divadla, elektronizáciu a digitalizáciu národnej knižnice, zriadenie audiovizuálneho fondu atď.
Bolo vo vašom politickom živote nejaké rozhodnutie, za ktoré sa hanbíte, alebo že by ste sa teraz rozhodli inak?
Nepatrím k ľuďom, ktorí povedia, že nikdy neurobili chybu. Chýb som urobil viac. Ak som na to prišiel sám alebo ma na to upozornili iní, priznal som to a ospravedlnil som sa. Za niektorými rozhodnutiami, ktoré kritizujú moji oponenti si však naďalej stojím.
Hovoríte veľmi všeobecne, nemôžete tie rozhodnutia konkretizovať?
Počas svojho politického pôsobenia som urobil stovky rozhodnutí. Bola by to téma na niekoľko rozhovorov.
Ako hodnotíte svojho nástupcu - ministra Rudolfa Chmela?
Je ešte prikrátko vo funkcii ministra, aby to bolo možné hodnotiť.
Keď ste odišli z aktívnej politiky, aké boli vaše osobné ambície?
Som generálnym riaditeľom TV JOJ. Stal som sa prezidentom medzinárodného filmového festivalu a naďalej v tejto funkcií ostávam. Som v predstavenstve nadácie Liberálna spoločnosť. Hrám v hre Kumšt s Milanom Lasicom a Mariánom Labudom.
Ste nositeľom prestížneho francúzskeho ocenenia za prínos kultúry a umenia. Byť riaditeľom komerčnej televízie - je to výsledkom naplnenia ambícií „comandéra umenia"?
Nehľadajme priame súvislosti medzi týmto vyznamenaním a mojím dnešným postom. Mať najvyššie francúzske vyznamenanie v oblasti kultúry a umenia a byť riaditeľom televízie JOJ, teda aktívne pracovať v kultúrno-spoločenskom priestore je podľa môjho presvedčenia v súlade.
Máte nejaký televízny vzor, podľa ktorého chcete JOJ budovať?
Každá televízia má svoj príbeh, ktorý závisí od času, v ktorom vznikla. Dosiahnuť vysokú sledovanosť, komerčný úspech - to je asi spoločné pre všetky televízie. Jednoročné pôsobenie JOJ treba chápať ako rozbeh. Je na veľmi dobrej ceste.
Mnohí televízni „mágovia" poukazujú ako na vzor na Českú televíziu. Vy nie?
JOJ bude mať nepochybne svoje vlastné programy, pre slovenského diváka. Verím, že to bude rovnako dobrá televízia pre slovenského diváka, ako je Nova pre českého diváka. Táto televízia bude mať svoju tvár, výraz, ktorý ju bude odlišovať od iných televízií.
Na tlačovej besede ste hovorili, že sa chcete postaviť do konkurencie, dokonca chcete poraziť Markízu...
Markízu som na tlačovej konferencii nespomínal. Povedal som, že z dlhodobého hľadiska chceme byť najúspešnejšou komerčnou televíziou na Slovensku. Som presvedčený, že sa nám to podarí.
Kedy?
V priebehu niekoľkých rokov.
Ste riaditeľom JOJ už dva týždne. Čo potrebuje táto televízia presne po roku fungovania zmeniť?
Vláda má 100 dní na to, aby sa vyjadrovala k takýmto zásadným veciam. Ja som si povedal - keďže som talentovanejší, dajte mi 50 dní. Mám už isté predstavy, ale zatiaľ si ich nechám pre seba.
Ako sa vysporiadate so slovenskými titulkami pri filmoch dabovaných do češtiny?
Tým, že túto rovnováhu dosiahneme hovoreným slovom. Je to otázka niekoľkých mesiacov.
Ako by podľa vás malo vyzerať dobré spravodajstvo?
Spravodajstvo tejto televízie, ako konštatovala rada pre vysielanie a retransmisiu, je vyvážené. Odkedy som dostal túto ponuku, intenzívne som sa zameral na sledovanie domácej produkcie. Spravodajstvo TV JOJ je na dobrej ceste. Poskytuje informácie aj z regiónov, na ktoré iné televízie často zabúdajú.
Rada však povedala o spravodajstve TV JOJ aj to, že to je skôr bulvár. Presnejšie, že "je to kaleidoskop zaujímavostí a senzačností." Čo vy na to?
Čo je bulvár? Bulvár je žáner. Môže byť surový, brakový, nekvalitný, ale aj intelektuálny. Je to názor niekoho, kto videl len niečo zo spravodajstva, a o tomto názore by som s ním polemizoval. Pri sledovaní iných televízií nachádzam oveľa menej citlivosti, oveľa viac cynizmu, nevyváženosti a straníckosti. To nie je prípad TV JOJ.
Nedávno známe osobnosti a herci zverejnili apel, v ktorom, žiadajú bulvárne médiá, aby im nezasahovali do súkromia. Ako hodnotíte slovenský bulvár?
Je to veľmi krehký ľad. Náš vývoj je za tých 13 rokov poznačený chaosom medzi tým, čo vyjadrovalo umenie a kultúra v totalite a akým spôsobom sa preorientovalo na iné hodnoty. Umenie, ktoré malo určitú funkciu v socialistickej spoločnosti, sa zmenilo. Prešli sme obdobím akéhosi „reálneho kapitalizmu", kde sa na kultúru a umenie zabudlo, dokonca boli hlasy, že kultúra a umenie by sa mali samofinancovať. Je dobre, keď v tomto chaose zaznie apel na zachovanie určitých hodnôt. No neznamená to, že začneme revolučne meniť komerčné televízie, ktoré sú súčasťou duálneho systému demokratickej spoločnosti.
Aj vy ste vystúpili proti článku českého bulvárneho denníka Super, ktorý sa dotýkal vášho súkromia, vášho údajného „mileneckého pomeru"?
Bol z toho súdny proces, došlo však k mimosúdnemu vyrovnaniu. Medzitým tie noviny skrachovali, pretože som nebol jediný, ktorý sa s nimi súdil o vysokú sumu.
V súčasnosti hráte pre slovenské aj pre české publikum. Je rozdiel medzi tým, ako vás vnímajú na Slovensku a v Čechách?
Reakcie českého diváka sú spontánnejšie, viac sa zúčastňuje na predstavení, ale tým sa nechcem dotknúť slovenského diváka. Keď príde do Čiech slovenské divadlo, a keď príde na Slovensko dobré české divadlo, tak je to pre divákov sviatok.
Myslíte si, že vás u susedov vnímajú viac ako herca než politika?
Nebol som politikom v Čechách. V Čechách nemám svojich voličov, ale chvalabohu mám tam svojich divákov. Keď som hral u Bolka Polívku v Brne, prišiel za mnou jeden z divákov. Pri spomienke na rozdelenie Československa, kde mi zásluhou médií pripisovali väčšiu účasť, než som v skutočnosti mal, mi tento divák povedal: "Po tomto predstavení som vám polovicu odpustil." Tak som ho pozval, nech príde ešte raz. A skutočne, prišiel a odpustil mi aj druhú polovicu. Šli sme na pohár vína a viedli sme priateľský rozhovor. Divadlo má svoju moc.
Keď ste boli ministrom kultúry, obracalo sa na vás veľa umelcov o finančnú pomoc, a len málokomu sa ušla. Časť hereckej obce vás kritizuje, že ste kultúre nepomohli. Čo na to hovoríte?
Skôr by som povedal, že málokomu sa neušlo! Niekoľko jedincov, prejavujúcich sa nekonzistentným myslením, rozhodne nie je časť hereckej obce. Kultúra a umenie je dlhodobo štátom nedofinancované a podhodnotené. Prežilo už aj horšie časy, prežije aj nepresne stanovené priority súčasných zodpovedných funkcionárov. Budem však rád, ak si čím skôr uvedomia, že nesprávnymi hodnotovými kritériami neubližujú iba kultúre a umeniu, ale v konečnom dôsledku aj sami sebe.
Inak, na podrobnosti sa opýtajte riaditeľov štátnych kultúrnych inštitúcií.
Máte medzi politikmi priateľov, s ktorými sa stretávate, s ktorými ste ostali úprimnými priateľmi?
Bol by som rád, keby medzi politikmi existovali aspoň korektné vzťahy, a keby sa dodržiavali primárne základy ľudskej slušnosti. Stačí, ak budú dobrými partnermi. O skutočnom, úprimnom priateľstve si môžeme pohovoriť pri inej príležitosti.
Odišli ste z politiky. Ako hodnotíte politickú kultúru na Slovensku?
Politickú kultúru na Slovensku čaká dlhá cesta. Je čo zlepšovať.
Niektorí politici vám vyčítali, že ste hercom aj v politike. Využívali ste svoje herecké umenie aj v politike?
Keď došli mojim politickým protivníkom argumenty vecného charakteru, keď sa ocitli v úzkych, tak sa argumentácia zvrhla na tému osobných invektív a jedným z úbohých argumentov bolo, že som iba herec a že to len tak hrám. To je ako keby politikovi, ktorý je profesiou architekt, protivník povedal, že to len tak kreslí. Nevyužíval som herectvo v politike a ani tu ho nevyužívam. Mám kde hrať, mal som kde hrať, nepotrebujem hrať vo svojej práci.
Nezahráte si v nejakom filme, ktorý by vznikol na pôde JOJ?
Za predpokladu, že budem riaditeľom JOJ a televízia JOJ by tento film produkovala, určite ma v ňom neuvidíte. To by som považoval za „kolíziu záujmov".
Čo hovoríte na svoju konkurenciu?
Chcem mať korektné vzťahy so všetkými vysielateľmi na Slovensku.

Autor: MIRKA HOROBOVÁ / Foto: ĽUBOŠ PILC, TÁŇA HOJČOVÁ