Richard Rorty (1931) filozof. Profesor literárnej vedy a filozofie na Univerzite v Stanforde. V slovenskom a českom preklade vyšli jeho knihy Filozofia za zrkadlom prírody, Nahodilost, ironie, solidarita, niektoré jeho eseje vyšli v zbierke Za zrkadlom moderny.
Ak Bush v Iraku stroskotá, Amerika zoslabne a nastúpi Rusko a ČínaPrezident Bush je presvedčený, že jeho hrozby zaženú Saddáma Husajna buď do exilu, alebo ho prinútia vzdať sa moci. Ak sa jedno alebo druhé podarí, francúzsky prezident Chirac a nemecký spolkový kancelár Schröder skončia na svetovej šachovnici ako žalostné figúrky. Zato Bush by vstúpil do dejín ako smelý a múdry štátnik, pretože v pravý čas podnikol energické kroky, na ktoré si európski politici netrúfali.
Ak sa ani jedno z týchto predsavzatí nenaplní, pustí sa Bush do vojny. Nezabráni jej ani OSN, ani Európa. Bush by svojim voličom nevedel vysvetliť, prečo na Blízky východ poslal toľko vojakov, keď z toho nakoniec nič nie je. Stal sa zajatcom vlastnej rétoriky, ktorá mu nedovoľuje povedať: „OSN mi, žiaľbohu, zabránila uskutočniť naše zámery, preto som našu armádu stiahol.“
Ak Bush cúvne nielen pred Irakom, ale aj pred Severnou Kóreou, stratí voličov, ktorí ho po 11. septembri pre jeho pevný postoj obdivovali. Ešte viac voličov by stratil, keby Američania utrpeli v Iraku vysoké straty; keby pobúrené arabské masy obsadili v hlavných mestách americké veľvyslanectvá, z amerických diplomatov by urobili rukojemníkov; a keby sa al-Káide vydarili veľké údery.
Americká verejnosť si zatiaľ neuvedomuje, že v prípade vojny v Iraku sa pravdepodobne tisíce amerických vojakov vrátia domov v plastikových puzdrách na mŕtvoly, hoci viacerí americkí generáli verejne upozornili, že je to reálne. Americká verejnosť zatiaľ vychádza z predpokladu, že aj v tejto vojne budú straty také nízke ako v Perzskom zálive.
Saddám Husajn sa môže pridŕžať rady, ktorú mu dali západné médiá: opevniť sa v mestách plných obyvateľov, rozmiestniť ostreľovačov a palebné hniezda s pancierovými päsťami na najvýhodnejších miestach, vyčkať na útoky americkej pechoty. Pokojne zariskuje kobercové bombardovanie irackých miest. Vie, že keď zahynú desaťtisíce ľudí, svetová verejnosť vyjde do ulíc. Ani obliehanie Bagdadu nemôže trvať večne, lenže ešte nikto nepovedal, ako by sa mala táto dilema vyriešiť. Inými slovami, ťažko pochopiť, prečo sa Bush vmanévroval do takého ťažkého položenia. Možno ho jeho poradcovia presvedčili, že sa Saddám napokon zlomí, možno sa spolieha na špeciálnych agentov CIA, ktorí by ho mali odstrániť.
Bush svojím postupom priviedol do chúlostivej situácie aj zvyšok sveta. Ak sa vojna na Blízkom východe skončí vysokými stratami Američanov bez toho, aby sa z Iraku stal demokratický štát, tak ako to Bush sľúbil, a celý región sa destabilizuje, na celom svete to povážlivo otrasie dôverou v Ameriku. To bude fatálne. Vznikne mocenské vákuum, do ktorého môžu vstúpiť Čína či Rusko.
Európska únia sa zatiaľ ani len neusiluje hrať na svetovej scéne politickú rolu, ktorá by zodpovedala jej ekonomickej sile. Nuž a práve preto je Bushova vláda presvedčená, že mocenské postavenie Ameriky nikto nebude spochybňovať. Toto presvedčenie potvrdzujú aj reakcie americkej verejnosti. Američania odsudzujú francúzsku a nemeckú váhavosť a manifestujú presvedčenie, že jedine Amerika je povolaná spravovať záležitosti tohto sveta.
Európski pozorovatelia sa však mýlia, ak sa nazdávajú, že arogancia a imperiálna ctižiadostivosť, ktoré sú príznačné pre Bushovu vládu, sú charakteristické aj pre celý americký národ. Z výskumov verejnej mienky vyplýva, že americká verejnosť odobrí vojnu proti Iraku s mandátom OSN, ale odsúdi jednostranný zásah Spojených štátov.
Prezident, čo považuje výsostné mocenské postavenie USA za večné, má aj pozitívnu stránku. Bushovo správanie by mohlo Európsku úniu primať k tomu, aby sa pozbierala, zbavila sa nerozhodnosti a pochopila, že sa nemožno donekonečna prizerať, ako Amerika obetuje peniaze či ľudské životy pri riešení kríz súčasného sveta a obviňovať ju z dobrodružnosti. Možno európske štáty dospejú k poznaniu, že si už luxus národnej politiky nemôžu dlhšie dovoliť, ak sa len nechcú zmieriť s americkou hegemóniou a aroganciou.
Európa bude mať šancu ovplyvňovať dejiny sveta iba vtedy, ak bude hovoriť spoločným hlasom. Vojna proti Iraku sa tak možno stane pre Európu varovným signálom: „Je už najvyšší čas.“
Washington do istej miery právom Európou pohŕda. Európa sa nedokázala pozbierať ani v prípade genocíd v Afrike a na Balkáne. Európska únia nevyrukovala s nijakým dlhodobým projektom zabezpečenia svetového mieru. Napríklad: Akú stratégiu presadzuje Európa v oblasti atómového odzbrojenia? Je Európa rovnako ako Bush presvedčená, že ľudstvo je odsúdené žiť naveky pod Damoklovým mečom jadrových zbraní?
Pokiaľ ide o vojnu proti Iraku, Francúzsko a Nemecko majú oprávnené pochybnosti. Ibaže: ani jedna z týchto vlád nenaznačila, ako skoncovať so šialencami, ktorí majú atómové zbrane, ako chrániť svoje krajiny pred terorizmom.
Ak Európa neskončí s blahosklonným a odmietavým postojom voči americkým iniciatívam a nevykročí po vlastnej ceste, posilní tak americké presvedčenie, že za obranu demokracie a odpor voči tyranom nesú zodpovednosť iba Američania. Ak európske štáty nechcú akceptovať to, čo Michel Ignatieff nazýva nežným imperializmom (a ten nemusí byť vždy nežný), bude sa musieť Európa vzchopiť a dohodnúť sa na spoločnej zahraničnej politike. Ak sa Európania dohodnú, budú musieť pre nezávislú vojenskú činnosť uvoľniť príslušné financie. Iba tak dokážu, že Európa má politickú vôľu prevziať politickú zodpovednosť v globálnom merítku.
RICHARD RORTY
Preložil EUGEN GINDL
