BRATISLAVA - Nespokojnosť podnikateľov so zmenou refundácie nadmerného odpočtu neutícha. Malé a stredné podniky sa totiž boja možnej insolventnosti. Starosti firiem spôsobila novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla platnosť začiatkom tohto roka.
Štát ňou pozastavil vyplácanie nadmerných odpočtov. Platca dane teda nedostane svoje peniaze naspäť, ale čaká do najbližšieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom vykáže daňovú povinnosť. Od tejto si potom môže znížiť výšku nadmerného odpočtu. Najneskôr tak môže urobiť do piatich rokov od ukončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom odpočet vznikol.
Zákon však obsahuje i výnimky, v rámci ktorých bude fungovať starý systém vyplácania. Týkajú sa tých platcov, ktorí po piatich za sebou idúcich zdaňovacích obdobiach vykázali nadpolovičnú väčšinu zdaniteľných plnení, ktoré podliehajú 14-percentnej sadzbe. Nárok na výplatu odpočtu majú i vývozcovia služieb, tovaru a medzinárodní prepravcovia. Poslednou výnimkou je kúpa investičného majetku, ktorého daň na vstupe musí byť vyššia ako stotisíc a pritom väčšia ako polovica celkovej dane na výstupe.
Zastavenie vyplácania nadmerného odpočtu neprekáža firmám, ktoré permanentne vykazujú daňovú povinnosť, teda štátu zväčša platia. Existenčné problémy však vidia tie podniky, ktorým vzniká daňovú povinnosť za dlhšie časové obdobie.
Takými to sú napríklad poľnohospodári, ktorí sú v podnikaní viazaní na sezónnosť. „Cukrovú repu sejeme na jar a úroda sa zberá v novembri. Ak nám štát nevyplatí nadmerný odpočet, môžeme sa ľahko dostať do finančných problémov,“ hovorí ekonómka poľnohospodárskeho družstva v okrese Trenčín. „Zákon chápem ako zničujúci pre podnikateľskú sféru. Ako napríklad stavebné firmy zrealizujú niekoľkoročnú výstavbu alebo s akou odvahou začne nová firma podnikať,“ pýta sa Július Švingal z firmy Špeciálne systémy a softvér.
Ministerstvo financií tvrdí, že ho k zmenám viedli rastúce daňové podvody a potreba znížiť vyplácanie nadmerného odpočtu. „V minulom roku sme vyplatili viac ako 36 miliárd, čo je takmer dvojmiliardový nárast oproti roku 2001,“ obhajuje stanovisko ministerstva financií jeho hovorca Peter Papanek. Ministerstvo argumentuje aj odporúčaniami Medzinárodného menového fondu o znížení vyplácania odpočtu a tiež potrebou zosúladiť naše daňové zákony s legislatívou Európskej únie.
Stranu podnikateľov najnovšie podporuje novým návrhom skupina poslancov. Tí chcú rozšíriť výnimku zákona v prípade nákupu investičného majetku. Navrhujú uplatnenie starého systému aj v prípade kúpy drobného investičného majetku do ceny 600-tisíc korún. S návrhom poslancov však ministerstvo financií nesúhlasí a nepodporujú ho ani samotní podnikatelia. „Takéto kozmetické úpravy zákona podnikateľov nezachránia. Na to, aby v pohode fungovali, potrebujú starý systém vyplácania,“ tvrdí Švingal. IVETA MURŽICOVÁ
