Martina Halinárová pri streľbe počas pretekov v šprinte na minuloročnej zimnej olympiáde v Salt Lake City, kde si ešte pod menom Jašicová dobehla po 13. miesto. FOTO TASR - PAVEL NEUBAUER
a hoci predtým uvažovala, že skončí, napokon sa v polovičke januára do tímu vrátila. V 5. kole v Ruhpoldingu ešte nebodovala, no od šiesteho v talianskej Anterselve patrí znovu do elitnej skupiny. „Cítim, že so mnou rátajú,“ potešila sa včera do telefónu 29-ročná biatlonistka.
Hneď prvé body z Anterselvy získala za výborné 13. miesto, o pár dní neskôr si v Holmenkollene vyjazdila v stíhačke dokonca 10. priečku a v Östersunde bola v šprinte jedenásta. „Rozbehla som sa, čo teší, ale s cieľom získavať body som sa na trate vrátila. Stanovila som si akýsi rebríček, aby som mala neustále motiváciu. Videl sa mi sprvoti nereálny, ale podarilo sa mi postupne napĺňať,“ hovorí víťazka dvoch pretekov svetového pohára (v Östersunde bola pred desiatimi rokmi najrýchlejšia vo vytrvalostnom biatlone a v r. 1995 v tej istej disciplíne vyhrala v Lahti).
Stres na trati za všetky tie roky s lyžami na nohách a puškou na chrbte zostáva podľa nej stále rovnaký. „Čím som staršia, tým viac si uvedomujem zodpovednosť. Na tom sa nič nemení.“ Martina patrí k typom, ktoré potrebujú byť po celú sezónu v súťažnom napätí, a tak na rozdiel od Mihokovej, Murínovej či Pavkovčekovej po pretekoch v Östersunde necestovala domov. Zamierila do talianskeho Forni Avoltri, kde v šprinte získala pre Slovensko historicky prvý titul majsterky Európy.
V stíhačke sa jej už tak nedarilo, vo vytrvalostných pretekoch ju tréner Milan Gašperčík dokonca z trate sám stiahol. To, keď si pomýlila ležku so stojkou, a bolo jasné, že by ju v cieli diskvalifikovali. Mysľou už v tom čase bola možno doma, keďže za šesť týždňov strávila vo svojom banskobystrickom byte len dva dni. „Už som toho mala po psychickej stránke dosť. Potrebovala som trochu zmeniť rytmus,“ hovorí Halinárová.
Vrchol sezóny je predo dvermi. Budúci víkend sa v ruskom Chanty-Mansijsku začínajú 23. majstrovstvá sveta. „Cítim, že to bude veľký šampionát. Rusi dlho o ich organizáciu bojovali a urobia všetko pre to, aby bolo na čo spomínať. Navyše mám rada poriadnu zimu. Beží sa mi lepšie ako v teple, aké panovalo napríklad teraz v Taliansku. Ďalšou tamojšou špecialitou sú široké trate, aké nikde inde nenájdete. Keď k tomu pridáte typicky ruskú náladu, šípite, že vás čaká výnimočné podujatie.“
Po striebre zo stíhacích pretekov na MS 1999 vo fínskom Kontiolahti a sľubnej tohtoročnej forme nie je Martina bez šancí na dobré umiestnenie ani v Rusku, no konkrétne ciele si zásadne nedáva. „Takto sa v biatlone nedá uvažovať. Po medaile môže reálne siahnuť štyridsať pretekárok. Taký zradný šport to je. Mne stačí, keď v Chanty-Mansijsku vydám zo seba maximum. Vtedy budem spokojná bez ohľadu na umiestnenie, aké mi to zaručí.“
Do Ruska odletí spolu so zvyškom výpravy v pondelok 10. marca špeciálnym lietadlom organizátorov z Mníchova, dovtedy bude ladiť formu doma v dvojfázovom tréningu. „Dnes som sa preháňala na lyžiach po Králikoch, v závere týždňa ma už čakajú trate v Osrblí. A večer si k tomu pridávam ešte trochu aerobiku,“ poznamenala.
