BRATISLAVA - V budúcnosti by sa podľa návrhu ministerstva práce nemuseli preplácať prvé dva či tri dni práceneschopnosti a prvých desať dní péenky by hradil zamestnávateľ. Súčasne by sa mali znížiť odvody do fondu nemocenského poistenia, uvažuje sa, že o 2 až 3 percentá.
Pri dlhších chorobách by sa mal pri vyplácaní nemocenskej viac zohľadňovať ušlý zárobok.
Prvé kroky sa plánujú už na tento rok, ale naplno by mala nová stratégia nabehnúť až v roku 2005. Materiál je však zatiaľ iba v štádiu pripomienkového konania a zrejme sa ešte mnohé návrhy zmenia.
Minister Ľudovít Kaník navrhuje tieto opatrenia ako súčasť širšieho plánu na zvýšenie zamestnanosti - od boja proti zneužívaniu sociálneho systému cez spružnenie trhu práce až po štátnu rodinnú politiku. K návrhu sa však ešte nevyjadrila Sociálna poisťovňa ani ministerstvo zdravotníctva.
Podľa bývalej ministerky práce Oľgy Keltošovej (HZDS) by nevyplácanie dávok nemocenského poistenia bolo v rozpore s ústavou. „Ak by to prešlo, obávam sa, že poistenci by vyhrávali jeden spor za druhým,“ hovorí. Okrem toho „nemocenský fond Sociálnej poisťovne je prebytkový“ a na nepreplácanie péeniek teda nie je podľa nej ani ekonomický, nieto ešte morálny či právny dôvod.
Keltošová nepozná podobný príklad z Európy, na druhej strane preplácanie prvých desiatich dní práceneschopnosti zamestnávateľom je podľa nej časté.
Zuzana Martináková, podpredsedníčka parlamentu (SDKÚ), sa domnieva, že tento bod sa bude ešte široko diskutovať a bude sa hľadať zhoda na nejakom kompromise. „Bavíme sa zatiaľ len o stratégii na rozvoj zamestnanosti,“ povedala. Tú hodnotí pozitívne, lebo bude ľudí viac aktivizovať a motivovať.
Ministerstvo práce svoj zámer zdôvodňuje slovami, že „najúčinnejším bojom proti chudobe je práca“. Uvádza štatistiky, podľa ktorých je miera nezamestnanosti na Slovensku dvojnásobná oproti európskemu priemeru a dávky sociálnej pomoci poberá 10-11 percent obyvateľov.
Nová predstava sociálneho systému upúšťa od terajšieho princípu kontroly a trestov a smeruje k posilneniu motivácie. Chce napríklad umožniť súčasné poberanie určitých dávok popri zárobku, kým dnes môže poberať sociálne dávky iba ten, kto je prakticky bez príjmu. (zoh, tv)
dnes
* Od začiatku práceneschopnosti až po jej skončenie vypláca nemocenské dávky štát.
* Počas prvých troch dní práceneschopnosti dostávajú zamestnanci od štátu 70 percent z normálneho denného zárobku, najviac však 245 korún denne. Podnikatelia majú nárok najviac na 175 korún denne.
* Po uplynutí prvých troch dní práceneschopnosti sa nemocenské dávky zvyšujú na 90 percent z normálneho denného zárobku. Denná dávka však nesmie presiahnuť 315 korún pre zamestnanca a 225 korún pre podnikateľa.
Príklad: Človek s mesačnou mzdou 13 500 korún má denný plat 615 korún. Ak však ochorie, nedostáva od štátu zákonom stanovených 70, resp. 90 percent zo mzdy, ale musí mu stačiť 245, resp. 315 korún na deň, čo je tým istým zákonom určené maximum.
po novom
* Prvé tri dni práceneschopnosti nebude mať nikto nárok na nemocenské dávky. Nasledujúcich desať dní bude platiť nemocenské zamestnávateľ, potom štát.
* Výška nemocenskej dávky bude závisieť od platu: čím viac bude zdravý človek odvádzať, tým vyššie dávky počas choroby dostane. Zaniknú totiž obmedzenia, ktoré dnes znevýhodňujú každého okrem podpriemerne zarábajúcich. Každý bez ohľadu na plat bude mať počas choroby nárok na 55 percent z denného zárobku.
Príklad: Človek s mesačnou mzdou 13 500 korún má denný plat 615 korún. Ak v budúcnosti ochorie, prvé tri dni od nikoho nič nemusí dostať, ďalších desať mu bude nemocenské dávky platiť zamestnávateľ a v ďalších dňoch dlhodobej choroby dostane nemocenské od štátu. Výška dávky sa bude v jeho prípade pohybovať okolo 340 korún za deň.
